Medzinárodný tím vedcov objavil v dátach z teleskopu Jamesa Webba niekoľko záhadných objektov. Ide o šesť kandidátov na galaxie, ktoré sa zdajú tak staré a masívne, že by podľa súčasných kozmologických teórií nemali vôbec existovať. Na tému upozornila v tlačovej správe University of Colorado Boulder.

Neočakávaný objav

Každá z kandidátskych galaxií pritom mohla existovať len približne 500 až 700 miliónov rokov po Veľkom tresku. Objavené galaxie sú pritom tiež gigantické a obsahujú pomerne veľké množstvo hviezd – zhruba rovnako ako má súčasná Mliečna dráha.

Šesť nových kandidátov na galaxie. NASA, ESA, CSA, I. Labbe

Hoci v minulý rok iný tím vedcov dokázal prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba spozorovať niekoľko galaxií, ktoré sa sformovali z oblaku plynu len 350 miliónov rokov po Veľkom tresku, ani zďaleka neboli však tak hmotné, ako galaxie opísané v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature.

„Tieto objekty sú oveľa masívnejšie, než koľkokoľvek očakával,“ cituje portál TheGuardian spoluautora štúdie Joel Leja. „Očakávali sme, že v tomto časovom bode objavíme iba malé a mladé galaxie, ale objavili sme galaxie rovnako vyspelé ako naša vlastná a to v období, ktoré sme považovali za úsvit vesmíru.“

Objav sa podarilo uskutočniť ešte v prvom zverejnenom súbore údajov z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktorý je vďaka moderným technológiám schopný detegovať aj svetlo vyžarované najstaršími hviezdami a galaxiami. Tím vedcov si pri prezeraní tohto súboru na niekoľkých fotografiách všimol niekoľko „rozmazaných bodiek“, ktoré sa zdali nezvyčajne jasné a až príliš červené.

Červená farba, alebo červený posun v astronómii napovedá o veku daného objektu, pretože svetlo sa vďaka rozpínaniu vesmíru naťahuje, respektíve posúva do červenej časti spektra. Presnejšie je červený posun astronomická veličina,  ktorá je úmerná tomu, ako ďaleko je objekt vo vesmíre.

V dôsledku expanzie vesmíru v kozmických vzdialenostiach je svetlo emitované rôznymi objektmi posunuté smerom k červenej časti spektra viditeľného svetla, preto „červený posun“.

Musíme prehodnotiť niektoré aspekty kozmologického modelu

Na vysvetlenie existencie takýchto masívnych galaxií na samom úsvite vesmíru je potrebné prehodnotiť niektoré akceptované a základné pravidlá nášho kozmologického modelu, ale tiež lepšie pochopenie toho, ako prvé galaxie vôbec vznikali.

NASA GSFC/CIL/Adriana Manrique Gutierrez

„Ukazuje sa, že sme objavili niečo tak neočakávané, že to v skutočnosti vytvára problémy pre vedu,“ uviedol Leja. „Spochybňuje to celý obraz raného formovania galaxií.“

Akceptované modely totiž naznačujú, že po období rýchlej expanzie známej ako inflácia, sa vesmír niekoľko miliónov rokov ochladzoval, aby sa plyn mohol zrútiť do prvých hviezd vo vesmíre, ktoré začali formovať galaxie.

„Objav tak masívnych galaxií tak skoro po Veľkom tresku naznačuje, že temný vek vesmíru (obdobie medzi vznikom atomárnych oblakov a vzniku hviezd) nemusel byť tak temný a vesmír mohol byť zaplavený tvorbou hviezd oveľa skôr, ako sme si mysleli“ uviedla spoluautorka štúdie Emma Chapman.

Hoci objav spôsobil vo vedeckej komunite šok a rozruch, existencia týchto galaxií sa najskôr musí potvrdiť ďalšími pozorovaniami. Štúdia však poskytuje pomerne vzrušujúcu ochutnávku toho, ako by teleskop Jamesa Webba mohol najbližších rokoch prepisovať učebnice.

Ďalšou možnosťou je, že ide o úplne iné astronomické objekty. Podľa autorov štúdie by prípadne mohlo ísť o kvazary, teda minimálne rovnako zaujímavé objekty ako galaxie. Kvazary sú extrémne aktívne supermasívne čierne diery v centrách galaxií, ktoré vyžarujú do vesmíru extrémne silnú radiáciu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky