Roskosmos/CC/Mil.ru

Písal sa koniec roku 1956 a skutočné vesmírne preteky éry Studenej vojny ešte len sotva odštartovali. Spojené štáty sa chystali na štart svojej prvej družice do vesmíru a Sovietsky zväz si uvedomil, že to ich pripravovaná družica, známa ako Objekt D, nestihne.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

História mohla vyzerať úplne inak, avšak Sovieti učinili riskantný krok a extrémne rýchlo skonštruovali úplne iný satelit, ktorý nahradil pripravovaný Objekt D.

Tento náhradný satelit mal byť pripravený už v máji či apríli roku 1957, čím by dokázal s prehľadom predbehnúť Spojené štáty s termínom začínajúcom od 1. júla toho istého roku. Sovietsky zväz ale učinil definitívne rozhodnutie až v polovici februára tohto roku a jednoduchá družica, dnes známa ako Sputnik 1, sa dostala do vesmíru o niekoľko mesiacov neskôr – až 4. októbra 1957.

Spojeným štátom sa napriek tomu nepodarilo dosiahnuť prvenstvo a svoju družicu Explorer 1 dopravili na orbitu až začiatkom roku 1958.

Ikonický satelit

Sputnik 1, známy aj pod prezývkou “najjednoduchší satelit”, je dodnes historickou ikonou, ktorá priniesla ľudstvu množstvo poznatkov aj napriek limitovanému vybaveniu, s ktorým sa museli vedci a inžinieri uspokojiť kvôli vesmírnym pretekom. Kým dlho pripravovaný Objekt D, neskôr známy ako Sputnik 3, pripomínal tvarom neskoršie kozmické lode a mal niesť ohromné množstvo výskumných nástrojov, Sputnik 1 tak pokrokový nebol.

NASA

Ikonická kovová guľa s lešteným povrchom a štyrmi anténami napriek tomu obsahovala niekoľko dôležitých zariadení, bez ktorých nie je možné s družicou komunikovať či monitorovať jej pohyb. Okrem rádiového vysielača niesol Sputnik 1 aj energetický systém pozostávajúci z troch striebro-zinkových batérií, vysvetľuje RussianSpaceWeb a dodáva, že sa na palube, vo vnútri kovovej sféry s priemerom 58 cm, nachádzali aj ďalšie kľúčové zariadenia.

Na palube sa nachádzal napríklad aj termálny systém, ktorý tvoril ventilátor a niekoľko spínačov či ovládacích prvkov. Družica vysielala signály trvajúce 0,4 sekundy s vlnovými dĺžkami 7 až 14 metrov, pričom po vychýlení teploty nad 50 °C alebo pod 0 °C došlo k zopnutiu termálneho a barometrického spínača, ktoré následne zmenili dĺžku vysielaného signálu.

V článku sa po odomknutí dozvieš

  • Prečo museli Sovieti svoje plány rýchlo zmeniť a čo spravili, aby ich nepredbehli USA
  • Prečo bola prvá družica vynesená do vesmíru oveľa jednoduchšia, než sa pôvodne očakávalo
  • Kedy Sovietsky zväz konečne poslal do kozmu pôvodnú družicu Sputnik a v čom bola od tých prvých lepšia
  • Čo sa stalo so psom Lajka a prečo o nej dodnes kolujú fámy, ktoré sa nedarí potvrdiť
  • Ktorá raketa pomohla programu Sputnik a akým vedeckým výskumom sa zaoberal

Po odomknutí tiež získaš

  • Články bez reklám
  • Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
  • Exkluzívne benefity

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP