Analýza údajov získaných prostredníctvom starého, ale stále výkonného Hubblovho vesmírneho teleskopu ukázala, že slnečná sústava oplýva až príliš veľkým množstvo svetla.

Presnejšie je Slnečná sústava zahalená do prízračnej žiary prebytku svetla, ktoré zostane po sčítaní všetkých svetlo vyžarujúcich objektov. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

V slnečnej sústave je viac svetla, ako by malo byť

Ako tvrdia autori novej štúdie publikovanej v štyroch článkoch dostupných v žurnáloch The Astronomical Journal, The Astrophysical Journal Letters a predtlačovom serveri arXiv, uvedené výsledky sú založené na analýze viac ako 200 000 snímok zozbieraných Hubblovým vesmírnym teleskopom a spadajúcich do projektu SKYSURF.

Mark A Garlick/markgarlick.com

Cieľom tohto projektu je práve objavenie zvyškového žiarenia na oblohe. Za takéto žiarenie astronómovia považujú v podstate akékoľvek svetlo, ktoré zostalo na oblohe po odčítaní svetla/žiarenia z planét, hviezd, okolitých galaxií a prachu v rovine našej slnečnej sústavy, uvádza sa v tlačovej správe.

Akonáhle vedci dokončili analýzu zozbieraných snímok a vykonali sčítanie všetkých zdrojov žiarenia, objavili malý prebytok svetla, ktorý sa šíri po celej oblohe.

„Je to ako zhasnúť všetky svetlá v miestnosti bez okien a stále vidieť hrôzostrašnú žiaru vychádzajúcu zo stien, stropu a podlahy,“ uvádza sa v správe.

Príčina je neznáma

Zdroj tohto prebytočného žiarenia alebo, ako uviedli vedci, „svetla duchov“ je stále neznámy. Tvrdia však, že jedným z možných vysvetlení je to, že vnútorná časť slnečnej sústavy obsahuje drobné čiastočky prachu a ľadu z populácie komét, ktoré k nám prišli zo vzdialených končín slnečnej sústavy. Tie odrážajú svetlo a vytvárajú difúznu žiaru.

Inak povedané, svetlo z okolitých zdrojov žiarenia dopadá na malé čiastočky prachu a komét, od ktorých sa toto svetlo odráža, čo vysvetľuje spomínané „svetlo duchov“.

NASA, ESA, Andi James/STScI

Hoci ide o najpravdepodobnejšiu príčinu tohto prebytočného žiarenia, zatiaľ sa nám žiadnu takúto prachovú zónu nepodarilo detegovať.

Pred pár dňami sme tiež informovali, že sonda New Horizons, ktorá sa nachádza až ďaleko za Plutom, ukázala, že vesmír žiari dvakrát viac, než sa čakalo. Tím, ktorý analyzoval údaje zo sondy New Horizons, pritom uviedol, že za týmto zdrojom stojí temná hmota – látka, ktorá má vplyv na celý vesmír a to vrátane tvaru galaxií.

Vedci v novej štúdii však tvrdia, že zdroj prebytočného svetla v slnečnej sústave pochádza z oveľa bližšieho zdroja ako detegovala sonda New Horizons, takže prebytočné svetlo v slnečnej sústave má nejakú inú a lokálnu príčinu.

„Ak je naša analýza správna, medzi nami a vzdialenosťou, v ktorej tím New Horizons vykonal merania, sa nachádza ďalšia prachová zložka. To znamená, že ide o nejaký druh prebytočného svetla pochádzajúceho z vnútra našej slnečnej sústavy,“ uvádza astronóm Tim Carleton.

Nie vždy je všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá

Vo vesmíre sa okolo nás vznáša mnoho žiarivých vecí, takže niekedy býva detekcia zdrojov žiarenia v medziplanetárom, medzihviezdnom či dokonca medzigalaktickom priestore zložitá záležitosť. Je preto možné, že sme na nejaký zdroj svetla ešte neprišli.

Preto v rámci výskumu vedci tiež prehľadali archív údajov z Hubblovho teleskopu, aby objavili akékoľvek známky doposiaľ nevidených galaxií. Cieľom bola kvantifikácia svetla, ktoré vyžarujú. Dospeli však k záveru, že prebytočné svetlo nemožno pripísať skrytým a doposiaľ nevideným galaxiám. Záhada teda zostáva aj naďalej nevyriešená.

Čítajte viac z kategórie: Novinky