Vždy, keď zachytíme signál z vesmíru, ide o veľkú senzáciu. Uvedené platí obzvlášť pri detekcii mimozemských rádiových signáloch, ktoré prichádzajú z hlbokého vesmíru. Tieto mimozemské signály známe aj ako rýchle rádiové záblesky (FRB) prichádzajú väčšinou z extrémne vzdialených zdrojov, ktoré sa zjavia akoby „odnikiaľ“, pričom každý z týchto zábleskov trvá len niekoľko milisekúnd.

Joeri van Leeuwen

Ako najnovšie upozorňuje portál ScienceAlert, jeden takýto záblesk s označením FRB 20191221A je však v niečom obzvlášť výnimočný. Ide totiž o pravidelne opakujúci sa signál, ktorého periodicita je oveľa pomalšia ako pri ostatných opakujúcich sa FRB.

„Nielenže boli veľmi dlhé, trvali asi tri sekundy, ale dochádzalo aj k periodickým špičkám, ktoré boli pozoruhodne presne a emitovali každý zlomok sekundy – bum, bum, bum – ako tlkot srdca. Ide vôbec o prvý prípad, kedy signál samotný vykazuje periodicitu,“ objasňuje astrofyzik z MIT Daniele Michilli.

Ako ďalej informuje Space, odborníci z FRB Collaboration, ktorí detegovali tento signál prostredníctvom detektoru CHIME ešte v decembri 2019, aktuálne plánujú rozšíriť svoje pozorovania a signál sa pokúsia znovu zaznamenať. Opätovné pozorovania by totiž mohli priniesť ďalšie zaujímavé zistenia, v ideálnom prípade pomohli odhaliť zdroj vysielania.

FRB sú totiž od svojho objavenia v roku 2007 až do dnešných dní stále jedna veľká neznáma. Hoci niektoré záblesky sa podarilo vystopovať až do ich domovskej galaxie, presný zdroj sa objaviť nepodarilo.

Kruh podozrivých sa zúžil

Hlavným „podozrivým“ sú v tomto prípade rádiové pulzary, prípade magnetery (typy neutrónových hviezd so silným magnetickým poľom). Tieto hypotézy podporuje aj analýza FRB 20191221A publikovaná v žurnále Nature.

Daniëlle Futselaar/ASTRON (artsource.nl)

Vo vesmíre sa totiž nachádza iba niekoľko astronomických objektov, ktoré by v tak striktne pravidelných intervaloch, dokázali vysielať, tak intenzívne signály. Príklady, ktoré poznáme aj z našej vlastnej galaxie sú práve spomínané rádiové pulzary a magnetary, čo sú rotujúce neutrónové hviezdy so silným magnetickým poľom, ktoré v pravidelných intervaloch vyžarujú elektromagnetické žiarenie.

Emitované žiarenie je dokonca natoľko presne načasované, že aj tie najmenšie odchýlky v čase zaznamenania signálu nám môžu veľa napovedať o gravitácií a dianí v medzihviezdnom priestore. Nedávno bol dokonca objavený ultra-žiarový pulzar, ktorého magnetické pole dosahuje neuveriteľných 1,6 miliardy Tesla. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky