Podľa nových výpočtov pohltila najväčšia planéta Slnečnej sústavy, Jupiter, veľké množstvo mladých planét, informuje UniverseToday. Náš hviezdny systém tak mohol vyzerať úplne inak, objav však odhaľuje oveľa viac, než sa na prvý pohľad môže zdať a rozpráva viac o planéte, ktorá chráni Zem pred asteroidmi.

Začal ako ostatné planéty

Podobne ako ostatné planéty, aj Jupiter započal svoju cestu vesmírom zhromažďovaním menších úlomkov hornín. Nasledovalo obdobie rýchleho pohlcovania plynu zo slnečnej hmloviny, čo Jupiteru umožnilo stať sa spolu so Saturnom skutočným obrom medzi planétami a vyslúžiť si vlastnú kategóriu, ktorú dnes poznáme ako plynné obri.

Vedcov však tentoraz zaujala práve počiatočná fáza zhromažďovania kamenistého materiálu, v rámci ktorej tento plynný obor pohltil veľké množstvo mladých planétok, ktoré tak nikdy nedostali možnosť ešte väčšmi narásť alebo sa stať mesiacmi iných, väčších planét. Toto pohlcovanie podľa nových poznatkov neskončilo začiatkom éry zbierania plynov a pokračovalo aj počas nej.

NASA

K tomuto záveru prišli vedci na základe dát získaných sondou Juno, podľa ktorých nie je atmosféra Jupiteru tak homogénna, ako pôvodne predpokladali. Väčšina kovov sa totiž nachádza v okolí jeho jadra a dosahuje hmotnosť medzi 11 až 30-násobkom hmotnosti Zeme.

Najkomplexnejší model

Samotné množstvo kovu vo vnútri tohto plynného obra naznačuje, že nemohol získavať pevný materiál len prostredníctvom malých úlomkov a musel pohlcovať aj oveľa väčšie objekty v podobe malých planét, píše ScienceAlert. Prezentované poznatky sú obzvlášť dôležité pre výskum vývoja nielen Jupiteru, ale aj ostatných plynných obrov a to nie len v našej Slnečnej sústave.

„Robustne dokazujeme, že obsah ťažkých prvkov v obale Jupiteru nie je homogénny. Naše výsledky naznačujú, že Jupiter pokračoval so zhromažďovaním ťažkých prvkov vo veľkom množstve aj počas toho, čo rástol jeho vodíkovo-héliový plášť.

Výsledky tak popierajú predikcie založené na pohlcovaní malých úlomkov a miesto toho uprednostňujú model s malými planétkami alebo komplexnejšie hybridné modely,“ vysvetľuje tím vedcov v štúdii zverejnenej v A&A.

Znázornenie búrok na Jupiteri. NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS/Gerald Eichstädt/Heidi N. Becker/Koji Kuramura

Štúdia predstavuje doteraz najpresnejší a najkomplexnejší súhrn modelov vnútornej štruktúry Jupiteru. Podobná úloha čaká aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý sa pozrie na atmosféry vzdialených exoplanét a to vrátane plynných obrov, aby zistil viac o ich štruktúre a teda aj ich minulosti, vývoji a prípadne životných podmienkach.