Stačí sa pozrieť na komentáre pod politicky ladené príspevky na ktorejkoľvek sociálnej sieti, aby ste zistili, že sú ľudia z politiky rozčarovaní. No ale tak funguje náš systém, ktorý sme si vybudovali a od ktorého žiadny lepší nepoznáme. Demokracia je o tom, že každý má právo rozhodnúť.

V praktickom živote to však nie je realizovateľné a preto si volíme zastupiteľov – politikov, ktorí rozhodujú za nás. A práve toto zastupovanie je miestom, kde vzniká problém. Politik reprezentuje vás, ale aj ďalšie tisíce ľudí, ktorých názory sa od tých vašich môžu diametrálne líšiť. Niektoré štáty, ako napríklad Švajčiarsko, sa tento problém snažia riešiť takzvanou priamou demokraciou.

Avšak všeobecne aplikovateľné to nie je. Aj vo Švajčiarsku sa v referendách rozhoduje len o tom najdôležitejšom. Človek totižto nie je expert vo všetkých oblastiach, a preto mu nechať posudzovať každý jednotlivý zákon by bolo naivné. Čo by ste povedali na to, keby sme politiku zautomatizovali? Automatizácia nie je nová vec. Je tu už niekoľko storočí.

Šablóna jej aplikácie je prebieha viac-menej rovnako. Pozorovaním na človeku, zistíme ako to, čo chceme zautomatizovať, robí človek a vytvoríme nástroj, ktorý nakoniec toho človeka nahradí. Z médií sa dennodenne dozvedáme, že automatizácia vezme prácu ďalším a ďalším zamestnancom, tak čo keby sme ju využili aj na politiku?

Ako by to vyzeralo

Myšlienka realizácie je priamočiara. Každý volič by mal svojho virtuálneho politika. Tento virtuálny splnomocnenec by ho dokonale poznal a vedel za neho rozhodnúť. Koncept virtuálneho zástupcu (angl. virtual agent) nie je to vôbec nový.

Softvéroví zástupcovia už za nás rozhodujú v streamovacích službách – rozhodujú o hudbe alebo videu, ktoré si pozrieme, na cestách podľa našich preferencií rozhodnú, ako cestou sa vyberieme, v internetových obchodoch nám ponúknu, čo by sme o čo by sme mohli mať záujem kúpiť. Všetko je založené na tom, že nás poznajú veľmi dobre.

Hovorí sa, že z niekoľkých desiatok lajkov na sociálnych sieťach nás sociálna sieť pozná lepšie ako naši priatelia, z niekoľkých stoviek dokonca lepšie ako náš partner alebo partnerka. A virtuálny zástupca by nás poznal ešte oveľa lepšie. Poznal by všetky naše politické názory a preferencie pri legislatívnych rozhodnutiach.

Títo softvéroví zástupcovia by v legislatívnom procese následne medzi sebou komunikovali a našlo by sa riešenie, ktoré by vyhovovalo väčšine. Samotná realizácia už taká priamočiara nie je a prináša mnohé otázky a úskalia, ale predstavte si, čo všetko by sa s takým mocným nástrojom dalo robiť.

Na začiatku by vás títo softvéroví zástupcovia iba zastupovali. Neskôr, keď sa systém odladí a vyvinie, by mohli byť využité k samotnému písaniu zákonov, pretože by dopredu vedeli, aké zákony by väčšina zástupcov podporila. Viac si o téme umelá inteligencia môžete prečítať na Martinovom blogu.

Tak čo poviete, nezautomatizujeme politiku?

Autor je externým odborným prispievateľom portálu FonTech.sk