Slávny Keplerov vesmírny teleskop, ktorý ukončil svoju takmer dekádu dlhú službu koncom roka 2018, ešte na dôchodku stojí za objavom ďalších 300 exoplanét. Vďačí za to novej umelej inteligencii, ktorá sa ponorila do starých dát a našla to, čo sme dovtedy prehliadali, informuje portál SPACE.

Našiel ich ExoMiner

Katalógy stoviek tisícok potenciálne solárnych systémov s potenciálne obývateľnými exoplanétami najprv prezerali odborníci, nedávno však za týmto účelom vytvorili špeciálny algoritmus. Ten dostal názov ExoMiner a katalógom dokáže napredovať rýchlejšie a efektívnejšie, než človek.

Keplerov teleskop hľadal exoplanéty tak, že sa snažil identifikovať stlmenie jasu hviezdy, ktoré spôsobí exoplanéta počas svojho prechodu medzi ňou a teleskopom. Ako ale vysvetľuje NASA, nie všetky takéto stlmenia spôsobujú exoplanéty a vedci museli nasledovať zložité procedúry, aby dokázali rozlíšiť skutočné od falošne pozitívnych.

NASA/JPL-Caltech

Neurónová sieť ExoMiner tak podľa novej štúdie objavila v Keplerovom archíve až 301 nových exoplanét. „Keď ExoMiner povie, že je niečo planéta, môžete si tým byť istý,“ tvrdí Hamed Valizadegan, vedúci projektu ExoMiner a manažér strojového učenia.

Výnimočne nejde o čiernu skrinku

Kým množstvo počítačových neurónových sietí funguje na základe neznámych algoritmov, ktoré si vyvinula sama, v prípade algoritmu ExoMiner to tak nie je. Nie je to však po prvý raz, čo sme v starých dátach našli nové objekty.

„Na rozdiel od iných programov strojového učenia pre lov exoplanét ExoMiner nie je čierna skrinka. Nie je teda záhadou, prečo sa rozhodne, že niečo je planéta a niečo nie je. Dokážeme ľahko vysvetliť, ktoré vlastnosti vedú k potvrdeniu exoplanéty alebo jej zamietnutiu,“ vysvetľuje Jon Jenkins, exoplanetárny vedec z NASA.

JPL/NASA

Žiadne z týchto novoobjavených planét sa však zrejme nepodobajú na Zem, ani sa nenachádzajú v potenciálne obývateľnej zóne. Vo všeobecnosti sa však vlastnosťami zhodujú s ostatnými exoplanétami, ktoré sme v našom galaktickom susedstve našli.

Jeden z najúspešnejších

Keplerov vesmírny teleskop, ktorý sa dostal na heliocentrickú obežnú dráhu v roku 2009 pomocou americkej rakety Delta II, mal plánovanú dĺžku misie na tri a pol roka. Keď však v roku 2018 skončil, na svojom konte mal 9 rokov a 7 mesiacov aktívneho skúmania okolitého kozmu.

Keď v roku 2018 odchádzal do dôchodku, nemal viac palivo a celkovo objavil cez 2 600 exoplanét. Keplerov katalóg, ktorý je verejne prístupný, obsahuje až vyše 13 miliónov cieľov.

Satelit TESS / NASA

Tím odborníkov chce teraz využiť ExoMiner aj v prípade iných misií, ako napríklad TESS. TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite), má na konte už takmer 5 000 kandidátov na exoplanéty, pričom takmer 200 z nich už je potvrdených.