Moderná doba zažíva nesmierne pokročilé inovácie, ktoré posúvajú doterajšie technológie míľovými krokmi vpred. Jedným z takýchto príkladov je najnovší rekord v prenášaní dát optickými vláknami, ktorý sa podarilo dosiahnuť v Japonsku. Na linke dlhej tisíce kilometrov dokázali inžinieri preniesť dáta rýchlosťou vyše 300 Tb/s, informuje portál Interesting Engineering.

Novú najvyššiu nameranú rýchlosť prenosu dát prezentovali výskumníci v júni na medzinárodnej konferencii, kde odhalili obrovský potenciál tohto historického rekordu. Prenos dát bol realizovaný na linke optických vláken dlhej 3000 km, pričom prenosová rýchlosť sa vyšplhala konkrétne až na dych berúcich 319 terabitov za jedinú sekundu.

Týmto tak ľavou zadnou pokorili predošlý rekord, ktorý dosahoval prenosovú rýchlosť dát 178 Tb/s v minulom roku. Zároveň je tento rekord zhruba 7-násobne vyšší ako predchádzajúca najvyššia rýchlosť 44,2 Tb/s dosiahnutá experimentálnym fotonickým čipom. Navyše, optické vlákna, na ktorých bol japonský rekord dosiahnutý, sú kompatibilné aj s modernou sieťou infraštruktúrou.

Freepik

Pre dosiahnutie tohto míľnika využili inžinieri nezvyčajné optické vlákno so 4 jadrami pre prenos dát. Samotný signál „rozbili“ pomocou technológie nazývanej ako multiplexovanie s delením vlnových dĺžok na niekoľko vlnových dĺžok prenášaných v rovnakom čase.

Týmto spôsobom mohol signál precestovať cez optické vlákna 70 km, pokým nedorazili k novým inovatívnym zosilňovačom. Jeden z nich využíva pre svoje fungovaniu túlium a druhý erbium. Zosilňovače signál zosilnili pre ďalší prenos. Opakovaním tohto prenosu tak mohli výskumníci v Japonsku poslať rýchlosťou 319 Tb/s dáta až na tisíce kilometrov.

Rekordnou rýchlosťou tak japonskí inžinieri stanovili nielen nový rekord, ktorý bude ťažké prekonať, ale taktiež predstavili unikátny spôsob prenosu dát, ktorý by bolo možné využiť aj v modernej infraštruktúre optických sietí bez radikálnych úprav. Pokiaľ by sa takýto internet dostal do komerčného využitia, aj dnes najrýchlejšie pripojenia by oproti nemu vyzerali poriadne archaicky.

Zdroj: Interesting Engineering.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú