Francúzskym neurologickým vedcom z Národného centra pre vedecký výskum sa podaril dôležitý objav. Ako informujú v štúdii zverejnenej v Journal of Neuroscience, dokázali identifikovať neuróny zodpovedné za schopnosť „prehrávania“ epizodických spomienok, teda istej formy mentálneho cestovania v čase, známe ako „časové bunky“.

Dôležitý krok vpred pre neurológiu

Ľudský mozog ostáva naďalej najväčšou záhadou a zdrojom otázok v biológii, vďaka šikovným vedcom sa ale neustále približujeme k rozuzleniu tejto problematiky. Podľa najnovších informácií k tomu prispel tím francúzskych neurológov, na ktorého čele stála neurovedkyňa Leila Reddy.

Pixabay

Počas svojho výskumu precízne monitorovali mozgovú aktivitu pacientov, ktorí počas toho vykonávali činnosti vyžadujúce skúmanú sekvenčnú pamäť. Výsledky naznačujú, že kľúčovú úlohu zohráva časť mozgu známa ako hipokampus, píše The Jerusalem Post. Tá je okrem iného zodpovedná aj za priestorovú orientáciu.

„Hipokampus je potrebný pre vyhodnotenie dočasného sledu udalostí a jeho poškodenie môže vyústiť do neschopnosti zapamätania si dočasného poradia. Je preto dôležité pochopiť reprezentáciu dočasných informácií v mozgu a nadobudnúť tak schopnosť redukovať podobné pamäťové deficity,“ vyjadrila sa Reddy.

Minulé štúdia skúmali hlodavce

Podobné zistenia indikovali aj štúdie vykonané na laboratórnych potkanoch a myšiach, aj v ich prípade boli za pamätanie času zodpovedné „časové bunky“, teda neuróny hipokampu. Vedci ale nedokázali určiť súvislosť s ľuďmi a ako veľmi sa tieto procesy podobajú tým ľudským.

Pixabay

Nová štúdia pozostávala z dvoch experimentov. V tom prvom požiadali vedci deviatich pacientov, aby si zapamätali krátku vizuálnu sekvenciu. Pacienti si opakovane prezerali tieto sekvencie obrázkov, ktoré boli pozastavované na náhodnej báze a oni následne určili obrázok, ktorý mal práve nasledovať. Monitoring mozgu ukázal, že časové neuróny reagovali v špecifických momentoch.

V druhom experimente ukázali sekvencie šiestim účastníkom, tentoraz sa však naučili očakávať nasledujúci obrázok. Tím výskumníkov prezentácie obrázkov náhodne vypínal na desať sekúnd a účastníkom nedali žiadne ďalšie informácie. Monitoring v tomto prípade ukázal, že časové bunky ostali naďalej aktívne a to aj bez vonkajších stimulov.

Podľa Reddy narastá pravdepodobnosť, že hipokampus je tiež zodpovedný za pamätanie si konkrétnych udalostí a miest, na ktorých sa stali. „Pochopenie mechanizmov kódovania času a pamäte bude veľmi dôležitou oblasťou výskumu,“ povedala pre Vice Reddy.

Mozgový implantát firmy Neuralink. Zdroj: YouTube/Screenshot/Neuralink

A dôležitou oblasťou výskumu to skutočne bude – jedným z dôvodov je napríklad aj práve vyvíjané prepojenie ľudského mozgu s počítačom, na ktorom intenzívna pracuje firma Neuralink. Tú založil Elon Musk len pred niekoľkými rokmi a nedávno predstavila šimpanza, ktorý hral počítačovú hru len pomocou svojich myšlienok a miniatúrneho bezdrôtového zariadenia v jeho lebke.