Už viac než 10 rokov sa snažia vedci rozlúsknuť záhadu rýchlych rádiových zábleskov (FRB). Ide o unikátne rádiové signály prichádzajúce zo vzdialených galaxií. Niektoré FRB je možné pozorovať v pravidelných intervaloch, iné sa zjavili len raz. Na tajomnosti pridáva aj fakt, že každý z týchto rádových signálov trvá len veľmi krátky čas – rádovo len niekoľko milisekúnd. Nedávno sa však vedcom podarilo detailne preskúmať tieto signály iba v mikrosekundových intervaloch. O téme informoval portál Futurism.

Odkiaľ sa vzali a čo predstavujú?

Astronómovia z celého sveta úpenlivo sledujú FRB už od roku 2007. Hoci za ten čas nám rádiové záblesky stihli o sebe prezradiť mnoho zaujímavých informácií, ich pôvod zostáva aj naďalej neznámy. Jedným z prvých a zároveň najzaujímavejších FRB je signál s označením FRB 121102.

Ten sa opakuje v pravidelnom 157 dennom cykle a prichádza k nám z 3 miliardy svetelných rokov vzdialenej galaxie. Zaujímavosťou tiež je, že pri týchto milisekundových zábleskoch sa uvoľňuje toľko energie, koľko vyprodukuje Slnko za niekoľko dní.

Napriek tomu, že zdroj FRB nebol doteraz potvrdený, vo vedeckej obci prevláda názor, že zdrojom sú magnetary. Samozrejme spolu s objavom pravidelných cyklov niektorých FRB sa vyskytli aj špekulácie, či tieto signály nie sú náhodou správou od vyspelej mimozemskej civilizácie.

Teraz sa však vedcom v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Astronomy podarilo preskúmať FRB doposiaľ v tých najkratších časových intervaloch a odhaliť tým nové informácie, upozorňuje web Vice.

Priblížili sme sa k ich zdroju 

Presnejšie skupina vedcov z Amsterdamskej univerzity, ktorá FRB sledujú pozorne už niekoľko rokov, analyzovala rádiový signál FRB 20180916 opakujúci sa v 16 dňových intervaloch – 4 dni zábleskov, 12 dní ticha. Predmetné FRB bolo detailne pozorované prostredníctvom rozsiahlej siete rádiových teleskopov, využívajúcich technológiu VLBI (Very Long Baseline Interferometry ) a rozprestierajúcich sa naprieč Európou, Áziou, Južnou Afrikou a Portorikom. Mimochodom, pomocou tejto siete sme nedávno objavili čiernu dieru blúdiacu vo svojej vlastnej galaxii.

Pixabay

Teraz sieť umožnila vedcom študovať časovú štruktúru milisekundového FRB 0180916 v intervaloch krátkych iba niekoľko mikrosekúnd. Inými slovami, v rámci tohto milisekundového impulzu sa podarilo sledovať „podpis“ daného FRB v intervale dlhom 3 až 4 mikrosekundy. V štúdii autori uvádzajú, že pozorované FRB vykazuje rôzne spektrálne, časové a polarimatické vlastnosti, ktoré môže pomôcť odhaliť stopy týkajúce sa účinkov šírenia v lokálnom médiu, ale tiež pochopiť vznik týchto signálov.

V rámci štúdie boli analyzované 4 záblesky FRB 0180916 s frekvenciou 1,7 GHz, ktoré prekvapili aj samotných vedcov. Štúdium FRB 0180916 v mikrosekundových intervaloch totiž poskytlo prostriedky na priblíženie priestoru nachádzajúceho sa v okolí stále neznámeho zdroja FRB.

Tieto mikrosekundové vzory naznačujú, že emisná oblasť, teda oblasť, kde sa tieto záblesky vytvárajú, je rádovo niekoľko kilometrov veľká. Vzhľadom na vzdialenosť zdroja týchto zábleskov (457 miliónov svetelných rokov) ide o naozaj pôsobivé zistenie.

Na vážnosti pridáva aj fakt, že doteraz boli podrobnosti o FRB získavané z časových štruktúr veľkých 20 až 30 mikrosekúnd, a keďže vedci v novej štúdii dokázali pozorovať intervaly dlhé iba 3 až 4 mikrosekundy, ide o tie najpresnejšie merania vôbec.

Výsledky štúdie, respektíve vedomosť o veľkosti emisnej oblasti, naznačuje, že FRB by naozaj mohli byť tvorené magnetarmi. Opakujúca sa periodicita FRB 180916 zasa naznačuje, že záblesky môžu pochádzať z binárneho systému, ktorý obsahuje precesnú (kolísavú) neutrónovú hviezdu a hmotnú hviezdu, ktoré majú obežnú dobu 16 dní. Keď sú tieto objekty na obežnej dráhe najbližšie k sebe, interakcie medzi nimi môžu zosilniť záblesky, čo následne vyvolá 4-dňové obdobie aktivity pozorované zo Zeme.