Ako už iste vieš, Japonská vesmírna agentúra JAXA dala ešte vo februári zelenú misii Martian Moon eXploration (MMX), ktorá bude mať za úlohu preskúmať mesiace Phobos a Deimos obiehajúce Mars. V pláne je aj pristátie a zozbieranie vzoriek z povrchu prvého menovaného.

Zem má druhý mesiac, vieme odkiaľ pochádza. Odhalil ho gigantický kráter

Odhalenie mimozemského života je na spadnutie. Vedci odkryli nové detaily

Je všade okolo nás. Vedci po 70 rokoch konečne zmerali najzáhadnejší typ hmoty

Mesiac Phobos je neustále bombardovaný časticami z marťanskej atmosféry

Nedávno však NASA na svojom webe informovala, že ak by sonda dokázala pristáť na strane, ktorá je vždy otočená k Marsu, mohli by vzorky z povrchu Phobosu prezradiť oveľa viac než sme si doteraz mysleli.

Presnejšie by Phobos mohol prezradiť mnoho podstatných informácií o vývoji marťanskej atmosféry. Nový výskum publikovaný 1. februára v žurnále Nature Geoscience totiž naznačuje, že Phobos mohol po celý čas svojej existencie uchovávať v najvyššej povrchovej vrstve nabité častice pochádzajúce z pradávnej atmosféry červenej planéty.

Ako píše portál UniverseToday, výskum poukazuje na fakt, že obežná dráha mesiaca Phobos vedie priamo cez prúd nabitých častíc (iónov), ktoré prúdia z atmosféry Marsu. Tieto častice, z ktorých väčšinu tvoria ióny kyslíka, uhlíka, dusíka a argónu začali z atmosféry červenej planéty unikať už pred niekoľkými miliardami rokov, kedy Mars stratil svoje magnetické pole.

Strata magnetického poľa následne viedla k zmene klímy na Marse, až sa napokon z „dvojčaťa Zeme“ stala suchá a mrazivá planéta s atmosférou tak riedkou, že nedosahuje ani 1 % hustoty atmosféry Zeme.

Časť unikajúcej atmosféry, respektíve iónov z unikajúcej atmosféry však narážali na povrch mesiaca Phobos a zanechali po sebe stopy, ktoré môžu prezradiť veľa zaujímavých informácií o vývoji marťanskej atmosféry.

„Vedeli sme, že Mars prišiel o svoju atmosféru, teraz ale vieme, že časť z nej skončila na Phobose“, uviedol hlavný autor štúdie Quentin Nénon.

Prečo práve privrátená strana?

Kľúčové informácie o vývoji marťanskej atmosféry by sa podľa Quentin Nénona a jeho tímu mali nachádzať najmä na privrátenej strane mesiaca Phobos. Phobos je totiž, rovnako ako Mesiac, slapovo uzamknutý, takže jednou stranou je vždy obrátený k Marsu.

Privrátená strana bola teda tisícročia vystavená ionizovaným atmosférickým časticiam z Marsu a môže obsahovať 20 až 100-krát odvrátená strana. Ióny by sa podľa dostupných informácií mali nachádzať iba niekoľko stoviek nanometrov pod povrchom mesiaca, čo znamená, že sonde by stačilo vŕtať do hĺbky až 250-krát menšej ako je šírka ľudského vlasu. Vzorky pochádzajúce z väčšej hĺbky by zase napovedali viac o minulosti Phobosu.

K uvedeným výsledkom vedci dospeli na základe analýzy údajov získaných z misie MAVEN (Mars Atmosphere and Volatile EvolutioN Mission), ktorá zhromažďuje údaje z obežnej dráhy Marsu už viac než 6 rokov.

Pri meraní marťanských iónov nachádzajúcich sa na Phobose sa autori spoliehali na prístroj STATIC (Suprathermal and Thermal Ion Composition instrument), ktorý meria kinetickú energiu a rýchlosť prichádzajúcich častíc. Nástroj umožňuje tiež vypočítať hmotnosť častíc, ale i to ako hlboko pod povrch sa mohli dostať.

Je potrebné si tiež uvedomiť, že študovať mesiace za účelom získania informácií o planéte je bežne zaužívanou praxou. Veď napríklad aj Mesiac poskytol mnoho cenných údajov o dávnej minulosti Zeme.