Už pred viac ako 25 rokmi vyslala NASA do atmosféry najväčšej a najhmotnejšej planéty slnečnej sústavy prvú sondu, ktorá ju mala detailne preskúmať. Informácie o atmosfére planéty Jupiter, ktoré však sonda Galileo zozbierala, poriadne zaskočili celú vedeckú komunitu. Atmosféra Jupitera bola totižto oveľa hustejšia a horúcejšia ako sa očakávalo.

Po štvrťstoročí však sonda Juno prináša nové zistenia o problematike „horúcich oblastiach“ (hot spots). Nové informácie o horúcich oblastiach, ale aj o polárnych cyklónoch objavených na Jupiteri iba minulý rok, boli prezentované počas konferencie Americkej geofyzikálnej únie. Samotná problematika problematika horúcich oblastí má svoje korene ešte v roku 1995, kedy sonda Galileo vyslala do vrchnej časti atmosféry Jupitera svoju malú atmosférickú sondu s názvom Galileo Atmosphery Probe. Tá z atmosféry tejto joviálnej planéty zbierala a vysielala údaje presne 57 minút a 36 sekúnd, až pokým nebola úplne zničená, informuje NASA na svojom webe.

Jupiter je teplejší než sme si mysleli

Ako píše portál Space, atmosférická sonda zostúpila do atmosféry Jupitera v oblasti tesne nad rovníkom, kde sa predpokladalo, že vstúpi do relatívne vlhkej atmosféry. Opak bol však pravdou, sonda okamžite po vstupe do hornej atmosférickej vrstvy zaznamenala nečakané teplé, suché a veterné prostredie, ktoré na Zemi vyvolalo vlnu diskusií. Závery všetkých štúdií zaoberajúcich sa touto problematikou viedli k rovnakým výsledkom –  horúce oblasti na Jupiteri musia byť veľmi ojedinelé. Oblasť, do ktorej atmosférická sonda vstúpila, dostala neskôr názov atmosférická púšť.

Výsledky získané z 29. preletu sondy Juno, ktorá okolo Jupiteru krúži už od roku 2016 a neustále poskytuje nové údaje o tejto nesmierne zaujímavej planéte však naznačujú niečo úplne iné. Zdá sa, že atmosférické púšte nie sú ojedinelými oblasťami, práve naopak, suché, teplé a veterné podmienky môžu panovať po celej rovníkovej oblasti.

Z uvedených zistení vyplýva, že tieto horúce miesta nie sú žiadne izolované oblasti, ale jeden veľký súvislý „horúci pás“, ktorý je sem-tam prerušený zvýšenou oblačnosťou. Podľa nových údajov ide teda o rozsiahle oblasti v atmosfére Jupitera, ktoré sú teplejšie a suchšie ako okolité prostredie, čo nám umožní nazrieť hlbšie do atmosféry.

Okrem toho údaje naznačujú, že v blízkosti týchto horúcich oblastí sa nachádza množstvo mrakov obsahujúcich zmes vodných častíc a plynného amoniaku. Tieto búrkové mračná sú navyše sprevádzané neobyčajnými elektrickými výbojmi, ku ktorým dochádza v studenom hornom toku atmosféry. Uvedené elektrické výboje dostali názov „plytké blesky“ (shallow lightning) a vznikajú vysoko v atmosfére, kde dochádza k zmiešavaniu vody a amoniaku, čo zabraňuje ich pozorovaniu mikrovlnnými prístrojmi sondy Juno.

Údaje, ktoré Juno pri svojom prelete získala ale môžu prispieť aj k objasneniu týchto plytkých bleskov, ktoré sú navyše sprevádzané javom s názvom „mushballs“. Mushballs je jav, akým je na Zemi krupobitie s tým rozdielom, že tieto „krúpy“ sú tvorené z dvoch tretín vody a jednej tretiny amoniaku. Ďalšie detailné informácie o mushballs aj plytkých bleskoch na Jupiteri nájdeš v tomto článku.

Objav cyklónov

Počas uvedenej konferencie boli preberané aj cyklóny nachádzajúce sa na Jupiterovom južnom póle (video vyššie), ktoré boli minulý rok objavené obrazovým spektrometrom JIRAM (Jovian Infrared Auroral Mapper). Celkovo bolo objavených šesť cyklónov, pričom práve posledný objavený cyklón začal meniť svoju geometrickú konfiguráciu z päťuholníkovej šesťuholníkovú. Svoju premenu však zrejme nikdy nedokončil a jednoducho zmizol pred očami vedcov. Ako sa však tieto obrovské polárne cyklóny tvoria, alebo prečo sú niektoré z nich stabilnejšie ako iné, zatiaľ nevieme.

Čítajte viac z kategórie: Novinky