Hľadanie exoplanét vhodných pre život nie je vôbec ľahká úloha. Vedcom sa však napriek tomu podarilo nájsť hneď tri planéty obiehajúce červeného trpaslíka, z ktorých 2 sú  veľmi nádejné v rámci hľadania známok po mimozemskom živote.

Portál Science Alert upozornil na štúdiu publikovanú v žurnále Science, ktorej cieľom bolo pátranie po mimozemskom živote na potencionálne obývateľných planétach. To však vôbec nie je ľahká úloha. Vhodná vzdialenosť obežnej dráhy exoplanéty k svojej hostiteľskej hviezde je len jeden z kľúčových bodov.

Zobraziť celú galériu (4)

NASA/ESO/M. Kornmesser

Svoju úlohu zohrávajú aj veľkosť a zloženie planéty, rovnako ako úroveň aktivity samotnej hviezdy. Najnovšie sme sa dokonca dozvedeli, že kľúčovú rolu by mohol zohrávať aj prach v atmosfére exoplanét. Ak by aj všetky tieto vyššie uvedené položky boli splnené, stále nemáme záruku, že pozorované exoplanéty ukrývajú život. Hlavne vtedy, ak sú od nás vzdialené natoľko, že ich nedokážme podrobne pozorovať.

Planetárny systém, ktorý čoskoro pritiahne pozornosť mnohých vedcov

Novoobjavený planetárny systém ale môže spĺňať viacero bodov, ktoré sú pre hľadanie mimozemského života nutné a zároveň je od Zeme vzdialený „len“ 10,7 svetelných rokov. To všetko znamená, že čoskoro by sa mohol stať jedným z najštudovanejších planetárnych systémov, podobne ako systém okolo hviezdy Proxima Centauri.

Planetárny systém obieha okolo hviezdy Lacaille 9352, označovanou tiež ako GJ 887. Na jej obežnej dráhe vedci našli dve skalnaté exoplanéty, ktoré sa podobajú Zemi a Marsu. Rovnako existujú aj náznaky prítomnosti tretej exoplanéty, ktorá však obieha vo väčšej vzdialenosti od hviezdy. To by znamenalo, že na jej povrchu nie je ani príliš horúco a zároveň ani príliš zima, aby sa tam vyskytla tekutá voda.

Zobraziť celú galériu (4)

Umelecká predstava červeného trpaslíka obiehaného planétou. Zdroj: NASA, ESA and G. Bacon (STScI)

V tejto fáze sa však náznaky okolo tretej planéty nepovažujú za príliš presvedčivé. Napriek tomu je systém okolo hviezdy GJ 887 v spoločnosti ďalších dvoch planét veľmi zaujímavý pre zahájanie hlbších pozorovaní. Samotná hviezda, ktorá predstavuje polovicu hmotnosti Slnka, je červeným trpaslíkom.

Je teda jedným z druhov dlho prežívajúcich hviezd, ktoré sú relatívne chladné a malé. V podstate ide o najrozšírenejší druh hviezd v Mliečnej dráhe a v ich okolí sme už našli mnoho zaujímavých exoplanét.

Výnimočný červený trpaslík

Problém červených trpaslíkov však spočíva v tom, že nie sú až tak relatívne stabilní ako Slnko a vykazujú intenzívne hviezdne žiarenie a mnohé erupcie. Mnohé z planét obiehajúcich v relatívnej blízkosti týchto hviezd sú preto neobývateľné, pretože hviezdne žiarenie a mnohé erupcie doslova ozptýlia ich atmosféru.

Zobraziť celú galériu (4)

Na obrázku môžeme vidieť červeného trpaslíka AU mic, radeného do spektrálnej triedy M. Na jeho povrchu sú výrazné škvrny, ktoré produkujú silné erupcie a hviezdne žiarenie. Červený trpaslík G 887 je ale výraznejšie pokojnejší. Zdroj: NASA's Goddard Space Flight Center. Chris Smith (USRA)

Červený trpaslík GJ 887 je však jedna z mála výnimiek. Podľa všetkého je až neuveriteľne pokojný a má v porovnaní so svojimi rovesníkmi veľmi nízku aktivitu, pričom jeho jas je viac-menej rovnomerný. Práve kvôli týmto vlastnostiam sa GJ 887 stal objektom pozorovaní v rámci projektu Red Dots, ktorý je zameraný na hľadanie obývateľných svetov v okolí blízkych červených trpasličích hviezd.

V rámci Red Dots prieskumov bola hviezda GJ 887 študovaná počas 3 mesiacov za pomoci inštrumentu pre vyhľadávane radiálnych planét s vysokou presnosťou (HARPS), ktorý nainštalovali na 3,6 metrový teleskop Európskeho južného observatória ESO v Čile. Tento citlivý prístroj hľadá veľmi malé zmeny vo svetle hviezd počas ich nepatrného pohybu, keď sú ťahané gravitačným vplyvom planét na svojej obežnej dráhe.

Zobraziť celú galériu (4)

Inštrument HARPS namontovaný na ESO teleskope v observatóriu La Silla v Čile. Zdroj: Wikipedia

V prípade hviezdy GJ 887 boli odhalené dva odlišné periodické signály. Týmto spôsobom a porovnaním s archívnymi údajmi zaznamenanými po dobu 200 dní získaných od roku 2002 do roku 2004, vedci objavili dve vyššie uvedené exoplanéty, aktuálne označené ako GJ 887b a GJ 887c.

Planéta GJ 887b má minimálnu hmotnosť, ktorá činí približne 4,2-násobok hmotnosti Zeme a obieha hviezdu každých 9,3 dní. Na druhej strane je planéta GJ 887c o niečo väčšia, nakoľko jej hmotnosť činí približne 7,6-násobok hmotnosti Zeme a obieha hviezdu každých 21,8 dní. Vďaka týmto hmotnostiam boli planéty zaradené do kategórie „super-Zeme“.

Zobraziť celú galériu (4)

Umelecká predstava super-Zeme. Zdroj: ESA/Hubble, M. Kornmesser

Budú však potrebné ďalšie prieskumy, aby sa skutočne potvrdilo, či sú skalnaté, alebo plynné. Vzhľadom na ich vzdialenosť k hviezde je nepravdepodobné, že by boli obývateľné, no sú však veľmi blízko k vnútornému okraju obývateľnej zóny.

Ako bolo spomínané, objavil sa aj tretí signál, ktorý môže odkazovať na ďalšiu exoplanétu. Ak by sa to potvrdilo, táto planéta predstavuje ďalšiu super-Zem s hmotnosťou na úrovni 8,3-násobku Zeme priamo v strede obývateľnej zóny hviezdy s orbitálnou periódou 50,7 dňa. Je tu len jeden jediný problém – signál bol v dátach zaznamenaných za pomoci inštrumentu HARPS detegovaný iba raz.

To znamená, že vôbec nemusí ísť o exoplanétu: „Tretí 50-dňový signál považujeme za pochybný a pravdepodobne súvisiaci s hviezdnou aktivitou,“ napísali vedci vo svojej štúdii, ale pri súčasných údajoch stále nie je možné vylúčiť možnosť existencie exoplanéty.

Na druhej strane, planéty GJ 887b a GJ 887c budú v najbližšom období lákať hlavne planetárnych vedcov. Kvôli pokojnej aktivite hviezdy si mohli obe exoplanéty zachovať svoju atmosféru a nakoľko svetlo hviezdy je stabilné, tieto atmosféry by mohli byť detekovateľné. V súčasnosti ale nemáme k dispozícii vhodné nástroje, no to by mohla byť úloha pre pripravovaný vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba.