Tohtoročná konferencia o inováciách v technológiách Techsummit, ktorá sa uskutočnila v Bratislave, sústredila pozornosť na zásadné smery digitalizácie v biznise a spoločnosti.

Týmito smermi sú najmä umelá inteligencia, Priemysel 4.0 a Smart Cities. Každej z týchto oblastí bol na štvrtom ročníku konferencie venovaný osobitný programový stream. V diskusných paneloch prezentovali svoje názory a skúsenosti poprední odborníci z oblasti biznisu, verejnej správy aj akademickej obce.

Ako UI mení mapu ľudských aktivít a povolaní

Umelej inteligencii a strojovému učeniu bol v druhej časti dvojdňovej konferencie venovaný stream s účasťou popredných odborníkov najmä z firemnej sféry zo Slovenska aj zahraničia. Jedným z nich bol William Carbone, vedúci pracovník spoločnosti IBM pre oblasť znalostných riešení a systém Watson.

„Umelá inteligencia sa stáva jedným z motorov ďalšej digitálnej transformácie v oblasti biznisu. Odhaduje sa, že zavedenie umelej inteligencie a strojového učenia bude generovať v svetovej ekonomike 2,3 bilióna dolárov,“ povedal W. Carbone v diskusii. 

„V najbližších desiatich rokoch uvidíme veľké zmeny v zamestnávaní. Približne vieme, kam sa chceme dostať. Práca ľudí sa zlepší. Všetko, čo je založené na opakovaní činností, budú robiť stroje a ľudia sa uplatnia v tom,  čo dokážu robiť lepšie – tam, kde treba rozmýšľať, kde sa žiada vklad človeka do riešenia úloh.“

Kedy umelá inteligencia prekoná tú prirodzenú?

Taliansko-americký expert W. Carbone vystúpil v rámci debaty odborníkov na tému Umelá inteligencia: Prínosy a riziká. Jeho partnerom v nej bol aj Petr Plodik, odborník na pamäťové médiá zo spoločnosti M Computers. Upozornil na úlohu superpočítačov a vysokovýkonných kariet v rozvoji umelej inteligencie, ktorá so sebou nesie spracovávanie obrovských objemov dát.

„Vyzerá to tak, že superpočítač, ktorý sa kapacitou a rýchlosťou vyrovná ľudskému mozgu, budeme mať v roku 2022,“ nazdáva sa P. Plodik. „A pokračuje to exponenciálne, takže čo bude ďalší krok? Ak v roku 2022 prekonáme kapacitu ľudského mozgu, potom ďalší bod niekedy v rokoch 2015 – 2040 bude, že jediný superpočítač prekoná kapacitu mozgov všetkých ľudí na svete,“ popísal.

Prínosy a riziká: UI ako dvojsečná zbraň

„Umelá inteligencia je dnes zaklínadlo, ale vo chvíli, keď ju začneme používať, považujeme ju za svoj ďalší užitočný nástroj. To je dobrá správa,“ povedal Jakub Illner, systémový architekt spoločnosti Oracle. Zlou správou je podľa neho zneužívanie UI napríklad na vytváranie falošných informácií, fotografií a videa. „Alebo využívanie UI pre potreby štátu Veľkého brata, kde sa všetky vaše kroky a to, čo robíte, registrujú a prípadne proti vám použijú,“ dodal.

Podľa Andreja Žlnku zo Softecu je už umelá inteligencia „všade okolo nás“, čo si obvykle ani neuvedomujeme. „Keď si zoberieme smartfón, otvoríme si svoju sociálnu sieť, tak to, čo sa tam zobrazí, nie je náhoda. Je to podľa našich preferencií a na pozadí beží nejaká – nazvime to – umelá inteligencia,“ pripomenul. Motivácia je však podľa neho pozitívna.

„Algoritmy pomáhajú ľuďom vyberať si lepšie produkty, ktoré im pasujú na mieru. Rovnako pomáhajú aj spoločnostiam spoznať svojich zákazníkov, pretože majú od nich množstvo dát,“ konštatoval. Aj A. Žlnka však vidí hrozby zneužitia umelej inteligencie, a to najmä v oblasti inteligentných zbraní. Paralelu vidí v jadrovej energii a jej dvojakom využití na mierové aj vojenské účely.

Európska komisia vidí pozitíva aj problémy

Pozíciu Európskej komisie (EK) k rozvoju umelej inteligencie priblížila na konferencii Techsummit vedúca ekonomického oddelenia Zastúpenia EK v Bratislave Lívia Vašáková. „Umelá inteligencia sa stáva veľkou témou a potenciálne prináša benefity v mnohých oblastiach, ako sú boj proti klimatickej zmene, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie. Zároveň však už vidíme situácie, kde jej využitie je by mohlo byť problematické, ako sú hodnotenie (scoring) ľudí založené na rozličných dátach či autonómne zbrane. Preto musíme byť veľmi opatrní a vytvoriť dobrý regulačný rámec,“ povedala.

Podľa nezáväzného stanoviska Európskej komisie by sa mal vývoj v oblasti umelej inteligencie riadiť tromi hlavnými princípmi, ktorými sú dodržiavanie platného práva, rešpektovanie etiky – najmä v zmysle individuálnych práv, férovosti a vysledovateľnosti – a funkčno-bezpečnostnej robustnosti.

Podarí sa vyriešiť zaostávanie Európy a Slovenska?

Viacerí účastníci diskusií v konferenčnom streame o UI poukazovali na výrazné zaostávanie Európy v tejto oblasti za Spojenými štátmi a Čínou. Podľa Lívie Vašákovej brzdia rozvoj najmä pretrvávajúca fragmentácia európskeho digitálneho trhu a prekážky v prístupe malých podnikov k financovaniu (v USA riešenému napríklad rizikovým kapitálom).

Tento problém vníma aj predseda IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš: „Pokiaľ ide o aplikácie, myslím si, že Európa je veľmi pozadu za USA a Čínou,“ konštatoval v diskusii o vládnej podpore, investíciách a legislatíve pre UI. Zároveň upozornil, že aj v rámci Európy Slovensko nepatrí medzi digitálne rozvinuté krajiny a ani medzi krajiny, kde aspoň 20 % priemyselných firiem implementovalo v nejakej forme umelú inteligenciu. 

Emil Fitoš priblížil kapacity umelej inteligencie na Slovensku, kde počet expertov na túto oblasť je podľa neho asi dvesto. Pri započítaní pracovníkov v špeciálnych oblastiach priamo súvisiacich s UI možno potom tento počet strojnásobiť. „Predpokladám, že počet firiem, ktoré sa angažujú v UI, je dvojciferný. Je tu niekoľko spoločností, ktoré sú prakticky založené na technológiách umelej inteligencie,“ konštatoval šéf ITAS.

Aj Techsummit chce byť platformou na pomoc UI

Systematicky pomáhať rozvoju umelej inteligencie sa snaží aj hlavný organizátor konferencie Techsummit, riaditeľ spoločnosti Future Proof Davy Čajko. „Dňom konania tohtoročnej konferencie kladieme základy Open AI & ML platform – čiže postupne prechádzame k inštitucionalizácii jednotlivých tém. Chceme aktivizovať prostredie tohto ekosystému a vytvárať príležitosti pre spoluprácu, biznis a rozvoj,“ informoval.

Priemysel 4.0 a továreň budúcnosti

Ďalším digitálnym konceptom, ktorého kontúry sa tvoria v týchto rokoch 21. storočia, je Priemysel 4.0. Nové produkčné mechanizmy, zapojenie pokročilých technológií a rozvoj robotiky prinášajú prelomové príležitosti pre mnohé odvetvia. Na samotný pojem Priemysel 4.0 (Industry 4.0) pritom možno nazerať z rôznych aspektov.

„Industry 4.0 je postavené na tom, že je potrebné zachytiť čo najviac udalostí z firmy a vedieť ich previesť do lepšieho riadenia, lepšieho fungovania firmy,“ nazdáva sa Martin Morháč zo spoločnosti Sova Digital. „Často sa spája s pojmom interoperabilita. To znamená všetko so všetkým previazať, o všetkých procesoch vo firme mať informácie a na základe tých informácií dokázať lepšie firmu riadiť,“ povedal počas diskusie na tému „továreň budúcnosti“.

Prepojený ekosystém pre kustomizáciu výroby

Podľa Martina Hummela zo Soitronu je hlavným účelom Priemyslu 4.0 splnenie kustomizovaných požiadaviek zákazníka. Tomu má potom slúžiť celé prepojené výrobné prostredie v rámci Priemyslu 4.0. Túto myšlienku podporil – aj v súvislosti s internetom vecí – Ivo Kovačič zo spoločnosti Atos. „Aby ste mohli urobiť individuálne zariadenie, veľmi často potrebujete mať priamy prístup a interaktívny prístup v reťazci subdodávateľov a konštruktérov – a na konci mať dáta ktoré sú kompatibilné s robotom alebo s linkou alebo s výrobným zariadením,“ vysvetlil. 

Projektový manažér PSA Group pre priemyselné inovácie Michal Gigač varoval pred samoúčelným presadzovaním procesných inovácií, ktoré sa nemusia osvedčiť. Upozornil, že aj z pojmu Priemysel 4.0 sa stalo zaklínadlo (buzzword), ktoré vedie niektorých dodávateľov k honbe za referenciou, ktorá by mala tento prívlastok. Toho by si mali byť výrobcovia vedomí a vychádzať z komplexného pohľadu zameraného na cieľ. „Tá daná firma musí mať nejakú ideu globálneho riešenia – chcem mať takúto fabriku. A už potom keď mám takúto ideu, tak viem pomaličky krok za krokom robiť tie inovatívne riešenia tak, aby to celé dávalo zmysel,“ povedal v osobitnom paneli o automobilovom priemysle.

„Zaradením streamu venovanému téme Industry 4.0 chceme popularizovať trend, ktorý sa zatiaľ na Slovensku presadzuje len pomaly. Podľa prieskumu iniciatívy Industry4UM začalo s uplatňovaním prvkov Industry 4.0 v minulom roku iba 14 % firiem,“ povedal organizátor konferencie Techsummit Davy Čajko.

Súčasťou konferencie Techsummit bol aj panel venovaný používaniu dát a spotrebiteľskej dôvere. Z ekonomického pohľadu sa téme v paneli venoval analytik Vladimír Vaňo a z z právnej Jakub Berthoty zo spoločnosti Dagital Legal. V diskusii rezonovali najmä otázky, ako sa dajú využívať dáta v rámci budovania biznisu a vzťahu so zákazníkmi.

Ako menia technológie a inovácie život v mestách?

Tak ako sa vyvíja spoločnosť, vyvíjajú sa aj mestá. Ako reagujú na nové trendy, technológie, prípadne na hrozby? Ako sa to prejavuje vo vzťahu k manažovaniu miest a službám pre obyvateľov? Týmto a podobným otázkam bol na Techsummite 2019 venovaný programový stream Smart City. Ako vyplynulo z vystúpení panelistov, v slovenských mestách nastáva viditeľný posun v prístupe k digitalizácii, ktorý vyplýva o. i. z príchodu nových ľudí do samospráv. Manažmenty miest vytvárajú participatívne prostredie a viac načúvajú občanom, čo je dané tiež vyššou mierou verejnej kontroly prostredníctvom internetu a sociálnych sietí.

Z vládnych inštitúcií prevzal kompetenciu pre túto oblasť Úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície. Podľa generálnej riaditeľky tohto úradu pre centrálny koordinačný orgán Denisy Žilákovej možno považovať koncept smart city za „kľúčový komponent v procese digitálnej transformácie miestnych úradov na Slovensku.“

„Koncept smart city využívajúci rôzne typy senzorov na zhromažďovanie rozličných dátových súborov o danej lokalite, ktoré sa následne použijú na efektívne spravovanie zariadení a zdrojov, umožní zmeniť územné plánovanie a ochranu životného prostredia a tiež dosahovať výrazné úspory energie, zlepšovať kvalitu mobility občanov a ich bezpečnosť,“ povedala D. Žiláková v príhovore k účastníkom Techsummitu. To podľa nej povedie k celkovému zlepšeniu kvality života obyvateľov miest.

Smart city a kybernetická bezpečnosť

Sofistikované systémy prepojené v riešeniach smart mesta sa môžu stať aj terčom útoku, ako upozornil Frans-Anton Vermast, jeden z tvorcov týchto systémov pre Amsterdam. Počas prvého dňa konferencie hovoril o tom aj o ochrane osobných údajov. „Aj na poli kybernetickej bezpečnosti spolupracujeme so súkromným sektorom, pretože má oveľa viac znalostí a skúsenosti,“ uviedol. Posťažoval sa na nedôveru obyvateľov, ktorí sú ochotní odovzdať svoje údaje spoločnostiam ako Google a Facebook, ale už menej lokálnej vláde.

 „Kybernetickej bezpečnosti je nutné venovať extrémnu pozornosť, pretože môže byť narušená na mieste, kde by ste to nečakali,“ varoval na Techsummite Andrej Aleksiev z izraelskej firmy Check Point špecializovanej na túto oblasť. V rámci etického hackingu sa expertom tejto firmy napríklad podarilo pridať nález na snímku vygenerovanú CT prístrojom v konkrétnej nemocnici či dostať pod kontrolu osvetlenie inteligentnej budovy.

Ohrozenie môže prísť aj cez IoT (internet vecí) zariadenia pripojené do niektorého subsystému smart city. Kým vo firme môže byť miestom prieniku útočníkov napríklad starý fax v internej sieti, v USA zaznamenali aj prípad lasvegaského kasína hacknutého cez inteligentný ovládací systém veľkého akvária so žralokmi. „Čo je smart, to je hacknuteľné,“ povedal k tomu A. Aleksiev. A „smart city je hacked city,“ dodal.

Ponuka pomoci od rezortov

Pomoc slovenským samosprávam pri rozvoji konceptu smart city a agendy udržateľného mesta ponúklo aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR, o čom informovala na konferencii Techsummit jeho zástupkyňa Erika HoranskáFrantišek Kašický, ktorý má na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v agende zahraničné podporné finančné nástroje, oboznámil účastníkov s možnosťami ich využitia na podporu smart riešení. Ako uviedol, takýchto zdrojov je dostatok a ponuka sa ďalej zvyšuje, hoci pojem „smart city“ nemusí byť nutne uvedená v podmienkach využitia. „Smart“ riešenia je preto vhodné zasadiť do širších konceptov a súvislostí.

Ján Kaššovič z Ministerstva financii SR O. i. prezentoval zámer rezortu o inštitucionálnu úpravu v oblasti crowdfundingu, čo by mohlo byť impulzom aj pre rozvoj financovania smart city projektov na Slovensku.

Zaverečná debata v streame Smart city hodnotila najmäa dve kľúčové otázky – čo sa podarilo doteraz v tejto oblasti dosiahnuť a najmä, ako ďalej – aké sú perspektívy do budúcnosti. Účastníci konštatovali potrebu viac bottom-up prístupov, kde však je dôležitá aj rola národnej úrovne ako mediátora a poskytovateľa informacii ohľadom možnosti financovania a inštitucionálnej podpory. Jedným z praktických výsledkov tohtoročnej konferencie Techsummit bolo založenie „smart cities inkubátora“ – platformy na pomoc záujemcom o realizáciu tohto konceptu.

Mobilita budúcnosti

V rámci panelovej diskusie Súčasné a budúce formy mobility boli ťažiskovými okruhmi: nastavovanie a presadzovanie nových trendov v doprave, akými sú autonómne vozidlá, zefektívnenie verejnej dopravy pomocou inovácií, parkovanie v mestách a spracovávanie dát na účely lepšej komunikácia s verejnosťou. Zsolt Szalay z Technickej univerzity v Budapešti predstavil projekt vývoja a testovania autonómneho vozidla na testovacom polygóne ZalaZone. 

O tom, ako sa Železničná spoločnosť Slovensko v rámci stratégie prechodu na digitalizáciu zameriava na aplikácie poskytujúce cestujúcim diverzifikované portfólio riešení, hovorila Ľudmila Zajková z tejto spoločnosti. Medzi ďalšie priority ZSSK patrí napríklad aj využitie technológií pre zvýšenie energetickej efektívnosti prevádzky.

Ďalšou témou, ktorá sa týka železníc, je prevádzkovanie autonómne riadených vlakov, ktoré by sa najskôr zrejme realizovalo lokálne alebo regionálne. Železničná spoločnosť SK je podľa Ľ. Zajkovej pripravená rokovať s potenciálnymi partnermi o testovaní autonómnych vlakov. David Bártha, zástupca spoločnosti One City, zdôraznil význam komunikácie s verejnosťou a správneho čítania a vyhodnocovania dát ako predpokladu pre fungovanie a tvorbu „smart“ miest. V nich budú mať svoje miesto aj vozidlá s autonómnym riadením, ktorých úloha tam bude v ďalších desaťročiach narastať.

Spolupráca s Rakúskom sa podceňuje, Techsummit to chce zmeniť

Súčasťou sprievodného programu konferencie Techsummit bola aj prezentácia rakúskych technologických firiem pod titulom Austria Showcase – Technology Wizards a s ňou súvisiaca výstava. Motívom pre organizátorov bolo stále nedostatočné  využívanie potenciálu spolupráce medzi Bratislavou, resp. jej regiónom a Viedňou, ktorú o. i. v posledných 10 rokoch opakovane vyhodnocujú ako najkvalitnejšie mesto na sveta na život.

„Štát ani samosprávy na Slovensku nevyužívajú potenciál nášho najbližšieho suseda – Rakúska. Vytvárame si postupne strategické partnerstvá v tejto krajine, ktorá by pre náš región mala byť absolútnou prioritou,“ uviedol k tomu D. Čajko.

„Rakúsko je dlhodobo na špičke celosvetových rebríčkov – od HDP, turizmu, kvality života až po inovácie. Ako k tomu pristupujú miestni lídri? Aké spolupráce máme vytvorené a vytvárame si? Uchádza nám tu svetový hráč, ktorý má záujem o spoluprácu,“ upozornil šéf konferencie Techsummit. „Cieľom by malo byť – okrem inšpirácie – zadefinovanie pozície nás ako mikrohráča a hľadať synergie vo všetkom, v čom je Viedeň na špičkovej úrovni. A preto sme my začali tieto otázky riešiť cez B2B väzby.“

Európa sa v inováciách mierne zlepšuje

Z európskeho a regionálneho prehľadu výsledkov inovácií na rok 2019, ktorý nedávno vydala Európska komisia, vyplýva, že inovačná výkonnosť EÚ sa už štyri roky po sebe zlepšuje. Únia po prvýkrát vykázala v tejto oblasti lepšie výsledky ako USA. Voči Japonsku a Južnej Kórei však EÚ ďalej zaostáva a dobieha ju Čína.

Európska komisia delí (na základe počtu bodov) krajiny do 4 výkonnostných skupín, ktorými sú: inovační lídri, silní inovátori, mierni novátori a slabí inovátori. Inovačným lídrom je najmä Švédsko, za ktorým nasledujú Fínsko, Dánsko a Holandsko a do tejto skupiny  po prvýkrát patrí aj Estónsko.

Regionálny prehľad výsledkov inovácií porovnávajúci výkonnosť 238 regiónov v 23 členských štátoch EÚ, ukázal Slovensko ako mierneho inovátora, rovnako ako ďalších 13 členských štátov Jeho inovačná výkonnosť sa zvýšila o 5,8 percentuálnych bodu. Bratislavský kraj a západné Slovensko patria medzi rastúcich miernych inovátorov a stredné a východné Slovensko sú hodnotené ako mierni inovátori, kde výkonnosť inovácií klesla.

Platforma pre komunitu inovátorov a podpora partnerov

Techsummit vo svojom štvrtom ročníku potvrdil silnú pozíciu na mape podujatí venovaných inováciám a technológiám. „Máme ambíciu kreovať komunitu expertov a lídrov motivovaných umiestniť náš stredoeurópsky región do ligy tých, ktorí spoluurčujú smery technologického vývoja a prispievajú k nim vlastnými inovatívnymi kapacitami,“ uviedol Davy Čajko.

Vyslovil poďakovanie všetkým partnerom a podporovateľom podujatia. Konferencia Techsummit 2019 sa uskutočnila pod záštitou Ministerstva dopravy a výstavby SR. Hlavnými partnermi boli spoločnosti Check Point, ZSSK a Antik telecom, partnermi boli Oracle, IBM, M computers, NVIDIA a Lynx. Štatút špeciálnych podporovateľov mali kancelária Poláček & Partners a spoločnosť Piql. K nim sa radí desiatka ďalších podporovateľov, produkční a mediálni partneri.  Na štvrtom ročníku Techsummitu sa dovedna zúčastnilo rekordných približne 400 záujemcov zo súkromných firiem, škôl, inštitúcií štátnej správy a samosprávy a ďalších oblastí. Prišli dovedna najmenej zo 43 miest sveta.

Dodajme, že do série Techsummit Events patria aj ďalšie konferencie pravidelne organizované na Slovensku, pričom podľa D. Čajka k nim má pribudnúť aj ďalší formát zameraný na inovácie v bratislavsko-podunajskom regióne pod názvom Danube Valley Summit. A v zmysle predbežnej dohody z tohtoročného Techsummitu by sa analogická konferencia mala v dohľadnom čase realizovať aj v zahraničí.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú