Čína schválila výstavbu špičkového zariadenia, ktoré sa môže stať už čoskoro budúcnosťou energetiky na celom svete. Jadrový reaktor využívajúci jedinečné experimentálne palivo má totiž možnosť poriadne posilniť štiepne elektrárne, ktorých palivá sú zatiaľ obmedzené. Nielenže je nové palivo dostupnejšie, prináša aj množstvo ďalších výhod.

Výstavba dávno započala

Nový reaktor je známy ako Reaktor na tórium a soľnú taveninu  – kvapalné palivo 1 (TMSR-LF1) a vo výstavbe je už od roku 2018. Podľa portálu Interesting Engineering stojí za dlhou výstavbou samotná podstata štiepnych jadrových reaktorov, ktoré musia spĺňať ohromne prísne regulácie s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu možnú bezpečnosť a zamedziť akémukoľvek zlyhaniu.

Ako štiepny materiál je v takomto prípade využité tórium a ako chladivo soľná tavenina, ktorá zabraňuje roztaveniu reaktora. Reaktory tohto typu sú preto oveľa bezpečnejšie a TMSR-LF1 má, aspoň v prípade úspechu, otvoriť dvere oveľa výkonnejšiemu zariadeniu, ktoré chce Čína vybudovať a spustiť ešte do roku 2030. Do roku 2040 chce zase krajina spustiť reaktor s tórium-uránovým cyklom.

Radiant Nuclear

Podľa Svetovej jadrovej asociácie je tórium aj oveľa dostupnejšie a jeho obrovskou výhodou je, že môže byť použité v kombinácii napríklad s recyklovaným plutóniom.

Avšak i keď sa vedci zaoberajú touto metódou už dlhšiu dobu, doteraz mali problém dopracovať sa k technológií, ktorá by bola finančne a nákladovo výhodná. To sa však začína pomaly meniť vďaka zásadným prelomom jadrovej fyziky.

Dôležitý experiment

Nový čínsky reaktor má dosahovať teplotu až do 650 °C a vydrží prevádzku trvajúcu 10 rokov, pričom vedci dúfajú, že im pomôže riešiť dôležité odčerpávanie plynov, dopĺňanie paliva či študovať, ako veľmi sú takéto systémy stabilné.

Cieľom má však byť bezpečnosť, ktorú nie je možné pri vývoji štiepnych reaktorov zanedbať – napriek Černobyľskej katastrofe sa však jedná o najbezpečnejšiu formu produkcie elektrickej energie, ktorú má ľudstvo k dispozícii.

Idaho National Laboratory

Dokončenie TMSR-LF1 bolo pôvodne naplánované až na rok 2024, avšak vďaka rýchlym prácam dokázala Čína vybudovať toto zariadenie už do konca roku 2021. V prípade úspechu chce Čína vybudovať do roku 2030 väčší reaktor toho istého typu, ktorý dosiahne výkon 373 MW a bude tak možné ho použiť aj v reálnej prevádzke.

Dostupnosť tória je obrovskou výhodou a predpokladá sa, že sú k dispozícii milióny ton tejto látky. Kým India má skrývať až 860 000 ton tória, Brazília má ďalších cez 600 000 ton a Austrália takmer 600 000. Veľké ložiská sa nachádzajú aj v USA, Rusku, Kanade, Číne a Nórsku.