Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Filmové spoločnosti od nich v minulosti očakávali miliardové zisky. Po uvedení Avatara v 3D formáte v roku 2009 sa zdalo, že vstupujeme do novej éry filmov a 3D okuliare budú bežnou výbavou každej návštevy nielen v kine, ale tiež v obývačkách miliónov divákov.

Napriek tomu, že mnohí fanúšikovia filmu stále majú doma plné zásuvky 3D okuliarov, ich potenciál naďalej klesá a čoraz viac sa hovorí o tom, že doba trojrozmerných obrazov pri celovečerných trhákoch sa už nachádza v stave klinickej smrti.

Chamtivosť produkčných spoločností dostala 3D filmy do stavu klinickej smrti

Záujem o 3D filmy sa jednoducho v posledných desiatich rokoch prakticky úplne vytratil a to, o čom sa hovorilo ako o revolučnej technológii, je dnes vo filme zbytočným prvkom, ktorého efekt je viac rušivý, než prínosný.

Jedným z hlavných dôvodov je chamtivosť produkčných spoločností, ktorí volili v minulosti metódu lacnejšej konverzie 2D formátu do 3D v dodatočnej postprodukcii. Výsledkom tak spravidla bol digitálny chaos.

Filmové spoločnosti zároveň podcenili ďalšie dva faktory – diváci museli v minulosti pri návšteve kina siahnuť hlbšie do peňaženky a viacerí sa tiež po 3D filmoch sťažovali na bolesť hlavy či dokonca celkovú nepohodlnosť pri sledovaní titulov s dlhšou minutážou. Aká je teda ich budúcnosť?

3D projekcie „bavili“ ľudí už v 19. storočí
Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú