Fenomén dlhodobého pôstu sa zo sveta influencerov a TikTokových výziev čoraz viac presúva aj do centra vedeckej pozornosti. Nové štúdie publikované v odborných časopisoch ako BMJ a Nature Medicine detailne opisujú, ako sa organizmus postupne adaptuje na absenciu potravy a aké biologické procesy sa pri tom aktivujú. Nová vizuálna simulácia zároveň ukazuje, čo sa v tele odohráva počas 36-hodinového pôstu.

Spúšťa sa séria procesov

Nová simulácia ukazuje, že telo na absenciu potravy nereaguje okamžite a hladovanie spúšťa sériu presne načasovaných procesov. Prvé účinky hladovania sa začínajú prejavovať približne štyri hodiny po poslednom jedle, keď sa tráviaci systém utlmí a hladina inzulínu začne klesať.

Telo v tomto momente prestáva spracovávať prichádzajúce sacharidy a prechádza na využívanie glukózy uloženej vo forme glykogénu v pečeni a svaloch. Tento prechod je sprevádzaný miernym poklesom energie, ale zároveň pripravuje organizmus na hlbšie metabolické zmeny. Podľa štúdie publikovanej v Cell Metabolism sa v tejto fáze zlepšujú parametre srdcovocievneho systému a zároveň klesá hladina látok spojených so zápalom v tele.

Medzi ôsmou a dvanástou hodinou pôstu sa zásoby glykogénu vyčerpávajú a telo vstupuje do ketózy. V tomto stave pečeň začína produkovať ketóny ako alternatívny zdroj energie pre mozog a svaly.

Tento proces je spojený s úbytkom hmotnosti, znížením chute do jedla a často aj so zlepšenou mentálnou výkonnosťou. Výskum publikovaný v Nature Medicine v januári 2025 ukázal, že pôst začínajúci v skorých večerných hodinách a trvajúci viac ako 24 hodín výrazne redukuje viscerálny tuk a zlepšuje kardiovaskulárne zdravie u obéznych pacientov.

Po šestnástich hodinách sa aktivuje vnútorné upratovanie, známe tiež ako autofágia. Telo v tejto fáze začína rozpoznávať a rozkladať poškodené alebo nepotrebné bunkové súčasti, ktoré by inak mohli narúšať jeho správne fungovanie.

Tento proces funguje ako prirodzený recyklačný systém. Staré a nefunkčné časti buniek sa rozložia a ich stavebné prvky sa opätovne využijú na opravu alebo tvorbu nových, zdravších štruktúr. Výskum z MIT naznačuje, že tento proces zároveň podporuje obnovu črevných kmeňových buniek a môže znížiť riziko niektorých chronických ochorení.

Po dvadsiatich štyroch hodinách sa zrýchľuje bunková oprava, znižuje sa zápal a zlepšuje sa inzulínová citlivosť. Telo spaľuje takmer výlučne tuky a začína hlbokú regeneráciu. V tejto fáze sa zvyšuje aj produkcia mitochondrií, čo vedie k efektívnejšiemu využívaniu energie.

Po približne tridsiatich hodinách bez jedla sa telo dostáva do regeneračnej fázy. Hladina rastového hormónu výrazne stúpa, čo podporuje obnovu svalov, kostí a ďalších tkanív. Tento hormón zároveň pomáha telu lepšie zvládať fyzickú záťaž a urýchľuje procesy hojenia.

V mozgu sa zvyšuje produkcia látky známej ako BDNF – proteínu, ktorý podporuje tvorbu nových nervových spojení, zlepšuje koncentráciu a pamäť. Mnohí ľudia v tejto fáze pôstu pociťujú pokoj a jasnejšie myslenie. Telo už nečerpá energiu z jedla, ale z vlastných rezerv, pričom zároveň aktivuje mechanizmy, ktoré ho chránia, obnovujú a posilňujú.

Po tridsiatich šiestich hodinách telo dosahuje vrchol autofágie. Spaľuje tuky, regeneruje poškodené bunky a stabilizuje metabolizmus. Tento stav sa často označuje ako celotelový reštart. Výskumy zároveň ukazujú, že pôst v tejto dĺžke môže aktivovať gény spojené s dlhovekosťou a odolnosťou voči stresu.

Pozor na riziká

Odborníci z Healthline a Cleveland Clinic upozorňujú, že hoci pôst môže priniesť pozitívne účinky, nie je vhodný pre každého. Dlhodobý pôst nie je vhodný pre ľudí s poruchami príjmu potravy, cukrovkou 1. typu, nízkym krvným tlakom, hormonálnymi nerovnováhami či chronickými ochoreniami, pri ktorých môže hladovanie zhoršiť zdravotný stav.

Rovnako by sa mu mali vyhýbať tehotné a dojčiace ženy, deti, dospievajúci a osoby s výrazne nízkym BMI. Pri nedostatočnom príjme tekutín počas pôstu môže dôjsť k dehydratácii či závratom. Niektorí ľudia tiež môžu pociťovať únavu, podráždenosť alebo problémy so spánkom, najmä ak pôst praktizujú bez predchádzajúcej adaptácie.

Z hľadiska frekvencie sa 36-hodinový pôst odporúča maximálne raz týždenne, prípadne raz za dva týždne, v závislosti od individuálnej tolerancie a zdravotného stavu. Dôležité je, aby bol pôst súčasťou celkovo vyváženého životného štýlu s dostatkom spánku, pohybu a kvalitnej výživy mimo pôstnych dní.

Odborníci zdôrazňujú, že pôst by nemal byť vnímaný ako nástroj na rýchle chudnutie, ale skôr ako forma metabolickej regenerácie. Pred jeho zaradením do rutiny je vhodné poradiť sa s lekárom alebo nutričným špecialistom, najmä ak človek užíva lieky alebo má špecifické zdravotné obmedzenia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky