Zobraziť celú galériu (4)

Za najnovšou štúdiou ohľadom vnútorného diania v našich mozgoch stojí tím výskumníkov z Univerzity v Los Angeles (UCLA).

Prekvapenie priniesli dendrity

Dendrity sú časťou neurónov, pričom sú dlhé a vyzerajú ako vetvové štruktúry. Tie sú potom spojené s okrúhlym telom bunky, ktorá je nazývaná ako soma. Kým doteraz si vedci mysleli, že dendrity slúžia iba ako priechody, ktoré prenášajú hroty elektrickej aktivity z bunkového tela na iné neuróny. Najnovšie odhalenie ale tvrdí o úplne niečom inom.

Zobraziť celú galériu (4)

Pixabay

Nenechaj si ujsť
Vedcom sa podarilo overiť teóriu starú desiatky rokov. Merania svetlom budú výrazne presnejšie

Dendrity si totiž podľa výskumníkov z UCLA generujú svoje vlastné elektrické hroty, a to až 10-krát častejšie než si predtým mysleli. K tomuto záveru prišli vďaka pokusom na myši. Namiesto toho, aby implementovali elektródy do samotných dendritov, položili ich vedľa nich. Tým sa zistilo, že dendrity boli 5-krát aktívnejšie než somy, keď myš spala a 10-krát viac aktívne, keď bola prebudená.

Naše mozgy môžu mať stokrát vyššiu kapacitu

Zobraziť celú galériu (4)

Pixabay

Predpokladá sa, že dendrity tvoria viac ako 90 % nervového tkaniva – v porovnaní so somatickými bunkami až stonásobne viac. Toto zistenie teda môže znamenať, že ľudská myseľ má stokrát vyššiu kapacitu než sme si doteraz mysleli. Výskum by v konečnom dôsledku mohol pomôcť lekárom pri vývoji nových spôsobov liečby neurologických porúch. Štúdia môže tiež vedcom lepšie priblížiť, ako v skutočnosti prebieha učenie.

Zobraziť celú galériu (4)

Pixabay

„Mnoho predošlých modelov dokázalo, že učenie prebieha, keď sú telá buniek dvoch neurónov aktívne v rovnakom čase,“ vysvetlil Jason Moore v tlačovej správe. „Naše zistenia naznačujú, že učenie sa odohráva, keď je vstupný neurón aktívny v rovnakom čase spolu s dendritom – odlišné časti dendritov pritom môžu byť aktívne v odlišných časoch. Dáva nám to teda viac flexibility v skúmaní, ako môže učenie prebiehať aj bez jediného neurónu.“