V nasledujúcom texte boli použité materiály TASR.

Aj keď sa môže zdať, že čítanie hodín či orientácia v kalendári patrí medzi úplné základy, ktoré zvládne každý školák, umelá inteligencia s tým má naďalej obrovské problémy. Nová štúdia z dielne výskumníkov na Edinburghskej univerzite totiž odhalila, že aj tie najpokročilejšie modely umelej inteligencie – vrátane GPT-4o od OpenAI, Gemini 2.0 od Googlu či Claude-3.5 Sonnet od Anthropic – zlyhávajú pri zdanlivo jednoduchých úlohách. Majú problém, napríklad, určiť čas na ručičkových hodinách alebo vypočítať, na aký deň v týždni pripadá konkrétny deň v roku.

Autori štúdie zverejnili svoje zistenia v elektronickom archíve arXiv a zároveň ich prezentovali počas Medzinárodnej konferencie o reprezentatívnom učení ICLR 2025, ktorá sa konala koncom apríla v Singapure. Testovali schopnosti tzv. multimodálnych veľkých jazykových modelov (MLLM), ktoré sú navrhnuté tak, aby vedeli spracovávať vizuálne aj textové vstupy súčasne. V praxi to znamená, že by mali byť schopné pozrieť sa na obrázok hodín či kalendára a pochopiť, čo ukazuje.

Problém v realite

Výsledky však boli podľa vedcov zarážajúco slabé. V prípade určovania času z klasických ručičkových hodín dokázali modely uspieť iba v 38,7 % prípadov. A keď mali odpovedať na otázku typu „Na aký deň v týždni padne 153. deň roka?“, úspešnosť sa prepadla ešte nižšie – len na 26,3 %.

Hlavný autor štúdie Rohit Saxena upozorňuje, že takéto nedostatky AI by mohli predstavovať problém v reálnych aplikáciách, kde sa presnosť práce s časom jednoducho neodpúšťa. „Tieto nedostatky je potrebné odstrániť, ak má AI úspešne fungovať v oblastiach vyžadujúcich presnú prácu s časom, napríklad tvorbe časových rozvrhov, automatizácii a asistenčných technológiách,“ vysvetľuje Saxena.

Za slabé výsledky môže najmä to, že modely sa netrénujú na riešenie takýchto vizuálnych priestorových úloh. Na rozdiel od klasickej výpočtovej techniky totiž AI modely nefungujú na báze pravidiel a logiky, ale predpovedajú odpovede na základe vzorcov, ktoré rozpoznali v tréningových dátach. To je podľa Saxenu hlavný dôvod, prečo sa AI nie vždy dopracuje ku správnej odpovedi logickou cestou.

„AI občas trafí aritmetický výsledok, no nedopracuje sa k nemu konzistentnou logikou založenou na pravidlách,“ hovorí Saxena.

OpenAI/TASR/AP

Nedisponuje schopnosťou

Odčítanie času z analógových hodín je pre umelú inteligenciu zložité aj preto, že si vyžaduje schopnosť priestorového vnímania – AI musí pochopiť, ako sa ručičky navzájom prekrývajú, aký majú uhol, či interpretovať rôzne formy ciferníkov, napríklad rímske číslice. Kalendáre zas vyžadujú kombináciu aritmetiky, chápanie dní v týždni, mesiacov a výnimiek, ako sú priestupné roky. Pre človeka samozrejmosť, pre umelú inteligenciu stále problém.

Štúdia je tak ďalším dôkazom toho, že aj keď AI pôsobí čoraz inteligentnejšie, stále má slabiny tam, kde sa od nej vyžaduje skutočné chápanie alebo abstraktné myslenie. Saxena upozorňuje, že kým AI nebude zvládať takéto typy úloh konzistentne a spoľahlivo, bude nutné zabezpečovať systémy, ktoré ju využívajú, záložnou logikou a kontrolou zo strany človeka.

„AI je výkonná, no keď si úloha vyžaduje použitie (priestorového) vnímania a logiky, stále je treba dôkladné testovanie, záložnú logiku a človeka v procese,“ uzavrel.

Čítajte viac z kategórie: Novinky