Podľa najnovších teórií sa kamenné planéty ako Zem a Mars vyformovali z materiálu pochádzajúceho z vnútornej oblasti našej slnečnej sústavy. Výsledky tejto novej štúdie majú ďalekosiahle dôsledky pre naše chápanie toho, ako kamenné planéty vznikali.

Na tému upozornil portál Space a web Inštitútu Maxa Plancka.

Ako vznikli planéty?

Podľa predchádzajúcich výskumov a akceptovaných teórií mohli kamenné planéty ako Merkúr, Venuša, Zem a Mars vzniknúť dvoma spôsobmi.

Podľa staršieho modelu sa prach vo vnútornej oblasti slnečnej sústavy na seba postupne nabaľoval, až kým nevytvoril akési planetárne embryá o veľkosti Mesiaca. Následné zrážky týchto „embryí“ podmienili vznik všetkých planét vnútornej časti slnečnej sústavy.

Podľa novších teórií však planéty vznikali tak, že maličké kamienky nachádzajúce sa vo vonkajšej časti  slnečnej sústavy putovali z tejto oblasti smerom ku Slnku a postupne sa na seba nalepovali, kým nedorástli do súčasnej veľkosti.

Tak ktorá?

Hoci sú obe teórie založené na rôznych počítačových modeloch a simuláciách schopných rekonštruovať podmienky a dynamiky ranej slnečnej sústavy – a obe sa zdajú byť vysoko pravdepodobné, len jedna bude správna.

Odpoveď zrejme teraz našla skupina vedcov v novej štúdii publikovanej v žurnále Science Advances, ktorá analyzovala 22 gramov materiálu zo 17 rôznych meteoritov pochádzajúcich z Marsu. Tieto vesmírne skaly boli z červenej planéty vyvrhnuté prostredníctvom dopadu asteroidov a postupom času si našli svoju cestu až k nám, na Zem.

V štúdii sa odborníci zamerali na skúmanie izotopového zloženia týchto vzoriek, porovnávali hladiny izotopov titánu, zirkónu a molybdénu z Marsu, Zeme a nedotknutých stavebných materiálov z vonkajšej a vnútornej časti slnečnej sústavy, upozorňuje portál TechExplorist.

Nedotknutým stavebným materiálom sú uhlíkaté a neuhlikaté chondrity, čo sú dva rôzne typy meteoritov. Zatiaľ čo uhlíkaté chondrity (carbonaceous chondrites) obsahujú niekoľko percent uhlíka a vznikli za obežnou dráhou Jupitera, ich príbuzní bez uhlíka (non-carbonaceous chondrites) vznikli vo vnútornej časti slnečnej sústavy.

Prečo porovnávali práve izotopové zloženie?

Predpokladá sa, že rozloženie materiálov v ranej slnečnej sústave a izotopov kovov, nebolo rovnomerné. Výskyt záležal pravdepodobne na vzdialenosti od Slnka, od čoho sa odrážali aj vedci v novej štúdii.

Porovnali preto presne izotopové zloženie vonkajších vrstiev hornín Zeme, oboch uvedených typov meteoritov (toto izotopové zloženie bolo známe už z predchádzajúcich výskumov) a vzoriek 17 marťanských meteoritov, ktoré možno priradiť k až šiestim rôznym typom marťanských hornín.

Komparácia ukázala, že horniny zo Zeme a Marsu sa omnoho viac podobajú meteoritom z vnútornej časti slnečnej sústavy.

Výsledok tak hovorí jasne

Podľa slov autorov štúdia pomohla vyriešiť protichodné interpretácie predchádzajúcich štúdií a ukázala, že Zem a Mars vznikli z materiálu, ktorý pochádza prevažne z vnútornej časti slnečnej sústavy.

Ako však ďalej priznávajú, zloženie Zeme a Marsu presne nezodpovedá ani materiálu z neuhlíkatých chondritov. Počítačové simulácie totiž ukázali, že v hre musí byť aj ďalší, doposiaľ neznámy stavebný materiál. Ten podľa všetkého musel pochádzať z najvnútornejšej časti slnečnej sústavy.

Tento materiál sa však zrejme nikdy nedostal do pásu asteroidov a bol pravdepodobne navždy pohltený planétami.

„Môžem povedať, že ide o stratený stavebný materiál, ku ktorému dnes už nemáme prístup,“ uvádza Thorsten Kleine.

Tak či onak, uvedená štúdia naznačuje, že Zem i Mars vznikli kolíziami telies o veľkosti Mesiaca, ktoré sa odohrali vo vnútornej časti slnečnej sústavy.