Úplný koniec života na Zemi je v istom bode vývoja planéty nevyhnutný. Niektorí odborníci si však myslia, že koniec ľudskej populácie môže nastať ešte skôr, ako si myslíme. Už do konca tohto storočia by totiž celú svetovú populáciu mal zastihnúť nevyhnutný úpadok. Na tému upozornil portál Futurism.

Ľudstvo už nemá veľa času

Nedostatok genetických variácií, klesajúca pôrodnosť či znečistenie a stres spôsobený súčasným spôsobom života, sú niektoré z faktorov, ktoré prispejú k urýchleniu konca ľudskej populácie – aspoň tak si to myslí svetovo uznávaný paleontológ a skúsený editor prestížneho žurnálu Nature Henry Gee.

Svoje stanovisko k tejto problematike Gee vyjadril v článku publikovanom na webe ScientificAmerican, kde okrem uvedeného poznamenal, že ľudstvo je zrejme už teraz „vyhynutý kráčajúci druh“.

Tieto katastrofické predpovede Gee zdôvodnil logickými a presvedčivými argumentami, pričom v krátkosti prešiel mnohými problémami, ktoré ľudstvo sužujú už desiatky rokov a čím ďalej tým viac sa prehlbujú.

Nebude to vojna

Hoci podľa autora uvedeného príspevku hrozba vyhynutia ľudstva jadrovými zbraňami klesla, vzrástlo mnoho iných nežiaducich vplyvov, ktoré v minulosti ani zďaleka neboli také markantné.

Napriek tomu, že „strašiak“ menom preľudnenie planéty, trápilo ľudstvo mnoho rokov, prispela k tomu aj známa kniha od Paula Ehrlicha z roku 1986 s názvom „Populačná bomba“, ktorá predpovedala, že v dôsledku preľudnenia nastane celosvetový hladomor. Dnes sa zdá, že trend vývoja bude skôr opačný.

I keď aktuálne prognózy rastu počtu obyvateľov sa mierne odlišujú, vo všeobecnosti sa všetky zhodujú v tom, že v približne polovici tohto storočia dosiahne populačný rast svoj vrchol, po ktorom nastane prudký pokles.

Podľa dostupných informácií by dokonca už v roku 2100 mala mať planéta Zem menej obyvateľov, ako má v súčasnosti. Gee pritom vychádza z faktu, že už teraz má množstvo krajín „pôrodnosť hlboko pod úrovňou úmrtnosti.“

Žijeme na dlh

Paleontológ tiež zdôrazňuje, že druh Homo sapiens bol po väčšinu svojej existencie natoľko vzácny, že bol blízko svojho vyhynutia už niekoľkokrát. Vo všeobecnosti majú všetky cicavce tendenciu pomerne rýchleho vzrastu populácie, pokiaľ prosperujú a následného úplného vymiznutia, pričom celý tento dej trvá približne milión rokov.

Pixabay

Ďalším problémom je aj nedostatok genetických variácií nás, Homo sapiens. „V niekoľkých skupinách divých šimpanzov je viac genetických variácií, ako v celej ľudskej populácií. Nedostatok genetických variácií nie je nikdy pre prežitie druhu dobrým znakom,“ objasňuje Henry Gee.

Okrem uvedených problémov odborník kladie dôraz na to, že upadá kvalita ľudských spermií, čo pravdepodobne vedie aj k nižšej pôrodnosti. Netreba však zabúdať ani na každodenný stres, ktorý by mohol byť spôsobený aj tým, že sme neustále obklopení cudzími ľuďmi.

Počas väčšiny ľudskej evolúcie totiž ľudia cestovali naprieč celou planétou alebo žili na rozsiahlom priestore, zatiaľ čo teraz žijeme natlačený doslova „hlava na hlave“. Ďalšie problémy sú politické a ekonomické, ľudia musia pracovať oveľa dlhšie na to, aby si aspoň ako tak udržali životnú úroveň, ktorú mali predchádzajúce generácie.

V súčasnosti je taktiež trend odkladať rodičovstvo na zrelší vek, čo taktiež ovplyvňuje rast populácie.

Zničená planéta

Ten najväčší problém však Henry Gee vidí v niečom čo nazýva „Extinction Debt“, čo je v podstate vyhynutie druhu v dôsledku istých udalostí, ktoré sa odohrali v minulosti. Tento „dlh“ vzniká v dôsledku časového oneskorenia negatívnych dopadov na daný druh. Negatívne dopady sú najčastejšie spôsobené udalosťami ako je napríklad zničenie biotopu a pod.

Podľa Geeho sú najohrozenejšie druhy práve tie, ktoré dominujú v určitých oblastiach biotopov na úkor iných. Vzhľadom na to, že ľudia prakticky zaberajú takmer celú planétu pre seba, tento fakt je akýmsi posledným „klincom do rakvy“ na základe ktorého sa paleontológ domnieva, že Homo sapiens môže byť už teraz prakticky vyhynutým kráčajúcim druhom.