Medzihviezdny objekt 3I/ATLAS, ktorý astronómovia objavili v júli tohto roka, prechádza slnečnou sústavou a už teraz sa postaral o jednu z najzaujímavejších udalostí posledných rokov. Tento týždeň sa totiž stal terčom prudkého koronálneho výronu hmoty (CME) – erupcie plazmy a magnetických polí zo Slnka, ktoré sa rútili priamo jeho smerom.

Podobné situácie vedci už v minulosti zaznamenali pri bežných kométach. V roku 2007 sonda NASA STEREO A pozorovala, ako kométa Encke po zásahu slnečnou erupciou na chvíľu stratila svoj chvost, no v priebehu niekoľkých minút sa jej vytvoril nový.

V prípade 3I/ATLAS ide však o niečo mimoriadne, pretože nejde o objekt zo slnečnej sústavy, ale o medzihviezdne teleso, ktoré k nám priletelo z priestoru medzi hviezdami, informoval Futurism.

Už ho stihlo zasiahnuť Slnko

3I/ATLAS je pritom od začiatku záhadou. Letí rýchlosťou okolo 220-tisíc kilometrov za hodinu a už čoskoro sa priblíži k Marsu na vzdialenosť iba 2,7 milióna kilometrov. Podľa niektorých odborníkov ide o „pozoruhodne presne nastavenú dráhu“. Jeho chemické zloženie tiež prekvapuje: má nečakane vysoký podiel oxidu uhličitého v porovnaní s vodou, čo sa vymyká tomu, čo poznáme pri kométach.

záhadný objekt v slnečnej sústave
ThePlanets.orf/NASA/ESA (úprava redakcie)

Pozornosť púta aj jeho veľkosť a hmotnosť. Astronómovia odhadujú, že meria najmenej päť kilometrov a jeho hmotnosť presahuje 33 miliárd ton. To je mnohonásobne viac, než pri predošlých medzihviezdnych objektoch – ‘Oumuamua mala len približne 400 metrov a 2I/Borisov necelý kilometer. Aj preto má 3I/ATLAS potenciál výrazne rozšíriť naše poznatky o telesách, ktoré prichádzajú z iných hviezdnych systémov.

Ďalším zaujímavým javom je jeho správanie pri priblížení k Slnku. V posledných týždňoch sa objekt prudko zjasnil, najmä v zelenej časti spektra. Tento smaragdový odtieň spôsobuje molekula dvojatómového uhlíka (C2), ktorá žiari, keď je vystavená ultrafialovému žiareniu.

Otázkou zostáva, ako sa 3I/ATLAS vyrovnal s nárazom koronálneho výronu. Vedci zatiaľ nemajú jasné dáta, no očakávajú, že pri jeho blízkom prelete okolo Marsu získajú nové pozorovania.

Tie ukážu, či kométa zostala neporušená, alebo či sa jej štruktúra zmenila. Každopádne ide o jedinečnú príležitosť sledovať, ako medzihviezdny návštevník reaguje na extrémne podmienky slnečnej aktivity, čo môže priniesť nové poznatky o správaní komét a o dynamike nášho vlastného Slnka.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP