Vedci dlhé roky špekulovali, čo sa deje pod hustou atmosférou planét Urán a Neptún. Nová teória od planetárneho vedca Burkharda Militzera z Kalifornskej univerzity v Berkeley naznačuje, že vnútorné štruktúry týchto ľadových obrov sú rozdelené do dvoch nemiešajúcich sa vrstiev, čo by mohlo vysvetliť ich chaotické magnetické polia. Na tému v tlačovej správe upozornil portál Phys.

Alternatívna teória

Podľa Militzerovho modelu je pod atmosférou Uránu a Neptúnu hrubá vrstva vody, pod ktorou sa ukrýva stlačená vrstva bohatá na uhlík, dusík a vodík. Tieto dve vrstvy sa správajú ako olej a voda – nemiešajú sa, pretože rozdielne materiály sa pod extrémnym tlakom a teplotou prirodzene oddeľujú. Uvedená konfigurácia by podľa vedca mala dostatočne objasňovať, prečo sú magnetické polia týchto planét odlišné od magnetického poľa Zeme, či Jupitera.

Burkhard Militzer, UC Berkeley

Presnejšie vedec vo svojej štúdii publikovanej v žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences ukázal, že voda, metán a amoniak sa pri extrémnych podmienkach oddeľujú. Simulácie odhalili, že vrchná vrstva obsahuje viac vody, zatiaľ čo spodná vrstva je bohatá na uhlík a dusík. Tento objav tiež podporuje hypotézu, že hlbšie vrstvy týchto planét nemajú konvekciu, čo zabraňuje vytváraniu stabilného dipólového magnetického poľa podobného tomu na Zemi.

„Pred 10 rokmi sme toto oddelenie vrstiev nevedeli vysvetliť,“ uviedol Militzer. „Dnes vieme, že ťažšie prvky sa usadia hlbšie, zatiaľ čo ľahšie prvky zostanú vyššie.“

Prečo sú magnetické polia Uránu a Neptúnu zvláštne?

Na rozdiel od Zeme, kde magnetické pole vzniká pohybom tekutého železa v jadre, polia Uránu a Neptúnu sú chaotické a nepredvídateľné. Podľa novej teórie by konvekcia v hornej vrstve mohla spôsobovať tieto „neorganizované“ magnetické polia, zatiaľ čo dolná vrstva zostáva stabilná a bez pohybu.

NASA

Legendárna sonda Voyager 2 v minulosti ukázala, že ani jedna z týchto planét nemá tradičné dipólové magnetické pole. Nové výpočty tiež naznačujú, že štruktúra týchto vrstiev presne zodpovedá gravitačným dátam, ktoré sonda zozbierala.

Militzer verí, že budúce experimenty a vesmírne misie by mohli jeho teóriu definitívne potvrdiť. Navrhovaná misia NASA k Uránu by mohla pomocou Dopplerovho zobrazovania zistiť, či planéta „vibruje“ tak, ako by to zodpovedalo vrstvenej štruktúre.