Na odľahlom Veľkonočnom ostrove sa objavilo prekvapujúce archeologické odhalenie. Z vyschnutého dna krátera Rano Raraku sa vynorila nová socha moai, o ktorej netušili ani vedci, ani miestni obyvatelia. Objav je výnimočný, pretože suché jazerné dno doteraz nevydalo žiadnu podobnú sochu.

Profesor archeológie Terry Hunt z Arizonskej univerzity pritom upozorňuje, že tento nález môže byť len začiatkom ďalších odhalení. „Keď je v jazere jedna socha moai, pravdepodobne ich tam bude viac,“ povedal v rozhovore pre Good Morning America. Na tému upozornik portál GBNews.

Táto správa má obrovský symbolický význam pre národ Rapa Nui, ktorý sochy vytváral pred stáročiami. Podpredseda organizácie Ma’u Henua, spravujúcej národný park, Salvador Atan Hito zdôraznil, že ide o historický moment: „Je to veľmi, veľmi významný objav. Pretože je v jazere a nikto netušil, že existuje, ani naši predkovia, ani starí rodičia.“ Nová socha patrí k tým menším, čo zvyšuje šance, že v hustých trstinách a usadeninách jazera sa skrýva viac takýchto pokladov.

Wikimedia/Rivi

Tisícročné sochy a tajomstvo ich presunu

Sochy moai vznikali približne medzi rokmi 1250 a 1500 a každá pripomínala konkrétnu osobu, často vodcu. Najväčší dokončený exemplár meria viac ako deväť metrov a váži až 86 ton. Nedokončený obor Te Tokanga má neuveriteľných 63 metrov a jeho hmotnosť sa odhaduje na 90 až 100 ton. Poslednou fázou výroby bolo vyrezanie očných jamiek a následný presun sochy. Starí obyvatelia ostrova dokázali premiestňovať moai unikátnou technikou, teda kývaním zo strany na stranu pomocou lán, kedy socha stála vzpriamene. Tak sa vyhli ťažkému ťahaniu po saniach či valcoch.

Hunt a jeho tím roky mapujú moai pomocou GPS, dronov a 3D skenovania. V súčasných suchých podmienkach skúmajú možnosti použitia georadaru, aby pod povrchom jazerného dna objavili ďalšie sochy či stavby. Podobný nález z roku 2023 ukázal päť stôp dlhú sochu ležiacu tvárou nahor, čo naznačuje, že táto oblasť ešte zďaleka neodhalila všetky svoje tajomstvá.

Nové pohľady na dejiny ostrova

Veľkonočný ostrov patrí k najizolovanejším miestam na svete, no nedávne výskumy spochybňujú predstavu, že po osídlení zostal úplne odrezaný od okolitého sveta. Tím z Univerzity v Uppsale zistil, že ostrov obývalo viacero vĺn osadníkov, ktorí prekonávali oceán na dvojtrupových kanoe. Porovnania archeologických nálezov s inými ostrovmi ukázali, že rituálne kamenné plošiny ahu sa vyskytujú naprieč celou východnou Polynéziou a mohli mať pôvod práve na Rapa Nui.

Vedci sa domnievajú, že migrácia z jadrových oblastí západnej Polynézie, ako sú Tonga a Samoa, prebehla vo viacerých etapách a Veľkonočný ostrov neosídlila iba jedna skupina. Tento nový pohľad mení zaužívaný obraz o izolovanom vývoji kultúry Rapa Nui a otvára otázky o prepojení ostrovov v minulosti. Každý ďalší objav, vrátane nedávnej sochy z vyschnutého jazera, sa tak stáva nielen archeologickou senzáciou, ale aj cenným kúskom skladačky, ktorá spája minulosť s dneškom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky