Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Vesmírny odpad nám každým dňom doslova prerastá cez hlavu. Tieto pozostatky a úlomky starých rakiet a satelitov môžeme rátať na tony, pričom predstavujú nesmierne riziko pre aktuálne ale i budúce misie. Svoje o tom vie aj Medzinárodná vesmírna stanica, ktorú len pred pár mesiacmi zasiahol kus vesmírneho odpadu.

Odpad nad našimi hlavami predstavuje veľkú hrozbu

Za najstarší kozmický odpad, ešte stále krúžiaci okolo planéty, sú považované pozostatky nosnej rakety Vanguard 1 vypustenej v roku 1958. Od tej doby bolo do vesmíru vynesených niekoľko tisíc rakiet a satelitov, pričom množstvo z nich teraz tvorí vesmírny odpad.

ELSA-d. Astroscale

Tony a tony takéhoto odpadu výrazne zvyšujú riziko zrážok s funkčnými družicami, ktoré sú vystavené veľkému počtu úlomkov z týchto nepotrebných kusov techniky.

Nebezpečné úlomky pritom vznikajú mnohými spôsobmi, najčastejšie explóziou spôsobenou zvyšným palivom alebo batériami. Takýchto udalostí v okolí našej planéty neustále pribúdalo a ani v posledných rokoch sa situácia výraznejšie nezlepšila.

Prvá komerčná „smetiarska“ družica

Vzhľadom na množstvo odpadu krúžiaceho po orbitálnych dráhach Zeme viacero spoločností uvažuje nad rôznymi možnosťami riešenia problému. Jednou z nich je aj japonská firma Astroscale, ktorá iba nedávno potvrdila úspešné spustenie prvého komerčného zariadenia svojho druhu. Ide o magnetické zariadenie určené na odpratávanie vesmírneho odpadu.

Ako informuje NewAtlas, zmieňovaná súkromná spoločnosť zaoberajúca sa technológiami určenými na odstraňovanie rôznych pozostatkov rakiet a iného vesmírneho odpadu nedávno validovala svoj magnetický záchytný systém, ktorý by mal problém s odpadom riešiť.

Ide o zariadenie ELSA-d (End-of-Life Services by Astroscale-demonstration) zložené z dvoch hlavných častí, jednu časť tvorí 175 kg vážiaci „pracovník“ a druhú 17 kg „klient“. Úlohou „pracovníka“ je bezpečné odstránenie trosiek z obežnej dráhy, zatiaľ čo „klient“ predstavuje odpad určený na odstránenie.

„Smetiarska“ družica bola vypustená z kozmodrómu Bajkonur 22. marca a vo výške 550 km nad Zemou prešla prvou testovacou fázou a bola uvedená do prevádzky. Nedávno sa inžinierom z Astroscale podarilo dokončiť fázu 3a, čo znamená, že ELSA-d prešla úspešne fázou, počas ktorej poprvýkrát došlo k oddeleniu oboch častí tohto zariadenia.

Astroscale

V podstate šlo o oddelenie a mierne odstrčenie „klientskeho“ modulu, ktorý bol následne pomocou špeciálneho magnetického mechanizmu zachytený väčším z dvojice modulov, upozorňuje Astroscale na svojom webe.

Celý proces uvoľňovania a zachytávania „klientskeho“ modulu simulujúceho odpad vo vesmíre sa niekoľkokrát zopakoval. Počas týchto testov riadiace tímy z pozemného strediska kontrolovali a kalibrovali rôzne snímače zabezpečujúce približovanie k objektom.

Aktuálne celý projekt prechádza do fázy s označením 3b, kde dôjde k oddeleniu klienta na oveľa väčšiu vzdialenosť a prevereniu autonómneho manévrovania. V tomto prípade pôjde o zachytávanie „kontrolovaného“ objektu (capture without tumbling), ktoré pripraví zariadenie ELSA-d na vstup do ďalšej fázy.

V nej už bude „klientský“ modul predstavovať nekontrolovane prevracajúci sa vesmírny odpad. Dokončenie ďalšej fázy sa očakáva už v priebehu niekoľkých mesiacov.

Znepokojujúca vizualizácia vesmírneho odpadu

Ďalšou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá vesmírnym odpadom, presnejšie jeho sledovaním, je LeoLabs založená v roku 2016. Tá vybudovala unikátnu sieť radarov umožňujúcu sledovať trosky rakiet a satelitov nachádzajúcich sa vo vesmíre.

Okrem toho sa LeoLabs postarala o vytvorenie fascinujúcej a svojim spôsobom znepokojujúcej vizualizácie vesmírneho odpadu. Vizualizácia je dostupná na tejto stránke.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú