Napriek tomu, že Mars dnes pripomína pustatinu bez života, nové dôkazy zo seizmických meraní naznačujú, že pod jeho povrchom sa môže ukrývať rozsiahla zásoba kvapalnej vody. Tá je potenciálne v množstve, ktoré by vystačilo na pokrytie celej planéty globálnym oceánom, upozorňuje Phys.org.

Pomohli dáta známej sondy

Vedci zistili, že medzi hĺbkami 5,4 až 8 kilometrov pod marťanským povrchom existuje vrstva, v ktorej sa seizmické vlny šíria podozrivo pomaly. Tento jav, pozorovaný misiou NASA InSight, sa dá najlepšie vysvetliť tým, že ide o horniny nasiaknuté kvapalnou vodou – niečo ako prírodné podzemné vodonosné vrstvy (akvifery), aké poznáme zo Zeme.

Mars mal v minulosti bohatý hydrologický cyklus. Pred viac ako 3 miliardami rokov tiekli jeho povrchom rieky a tvorili sa jazerá. No s úbytkom atmosféry a magnetického poľa sa planéta stala suchou a väčšina vody sa stratila – buď ušla do vesmíru, zmrzla na póloch, alebo sa viazala do minerálov. Ani tieto procesy však nevysvetľujú celý objem „stratenej“ vody. Geochemické výpočty naznačujú, že chýbajúcej vody je toľko, že by vytvorila oceán s hĺbkou až 900 metrov.

Zásadný objav priniesla analýza seizmických vĺn generovaných tromi udalosťami – dvomi meteoritmi (S1000a, S1094b) a marsotrasením (S1222a). Vlny, ktoré tieto javy vyslali do marťanskej kôry, zachytil seizmometer sondy InSight a vedci ich detailne analyzovali cez tzv. „funkcie prijímača“ – obdobu akustickej ozveny v podzemí.

Zistené spomalenie šmykových vĺn v určitej hĺbke zodpovedá poréznym horninám nasýteným kvapalnou vodou. Odhaduje sa, že tieto vrstvy môžu obsahovať vodu v objeme, ktorý by pokryl Mars 520 až 780 metrami vody, čo je porovnateľné s odhadovaným objemom stratenej vody.

Výskum musí pokračovať

Kvapalná voda je základnou podmienkou pre existenciu života. Na Zemi poznáme mikroorganizmy, ktoré prežívajú v hlbokých akviferoch mimo dosahu slnečného svetla. Ak podobné podmienky existujú aj na Marse, je možné, že v nich prežívajú relikty starobylého mikroskopického života.

Bjarke Ingels Group

Z praktického hľadiska by takéto zásoby vody mohli v budúcnosti slúžiť ako zdroj pre astronautov nielen na pitie, ale aj ako surovina na výrobu kyslíka či paliva pomocou elektrolýzy. Z technického hľadiska však ide o extrémne náročnú výzvu, pretože vŕtanie niekoľko kilometrov do kôry cudzej planéty si vyžaduje nové technológie a autonómne systémy.

Zatiaľ máme seizmické dáta len z jedného miesta pri rovníku Marsu. Na to, aby sme potvrdili rozsah podzemných vodonosných vrstiev, bude potrebné vyslať ďalšie seizmické sondy na iné časti planéty, vrátane oblastí ako Utopia Planitia, kde sa predpokladajú zásoby „ľadového bahna“.

Budúce misie by mohli nielen mapovať tieto vrstvy, ale aj analyzovať ich chemické zloženie a prípadne hľadať biochemické stopy života. Ak sa tieto zásoby vody potvrdia, budú nielen dôkazom o vlhkej minulosti Marsu, ale aj dôležitým krokom smerom k jeho budúcemu osídleniu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky