Gravitácii vraj vôbec nerozumieme. Vesmír funguje ako simulovaná realita, tvrdí vedec

Teória, že náš vesmír by mohol byť výsledkom pokročilého výpočtového procesu, získava čoraz väčšiu pozornosť v rámci modernej fyziky. Koncept informačnej fyziky predpokladá, že fyzická realita je v skutočnosti štruktúrou informácie. Túto myšlienku podporujú viaceré významné osobnosti vrátane Elona Muska. Najnovšie prináša Melvin Vopson z University of Portsmouth ďalší príspevok do tejto diskusie.

Vo svojom výskume publikovanom v žurnále AIP Advances navrhuje, že gravitácia by mohla byť dôsledkom optimalizačných procesov spracovania informácií v rámci vesmíru. Na tému v tlačovej správe upozornil portál Phys.

Gravitácia ako dôsledok optimalizácie informácií

Podľa Vopsona môže byť gravitačná príťažlivosť výsledkom toho, akým je informácia o hmote usporiadaná v priestore. Na základe druhého zákona dynamiky informácie tvrdí, že vesmír sa prirodzene snaží minimalizovať a organizovať informácie, čím sa vysvetľuje vzájomná príťažlivosť hmotných objektov.

Melvin Vopson, University of Portsmouth

„Moje zistenia zapadajú do predstavy, že vesmír funguje ako obrovský počítač alebo simulovaná realita. Tak ako počítače optimalizujú spotrebu pamäte a výkon, môže tak konať aj vesmír,“ uvádza vedec. Tento nový pohľad redefinuje gravitáciu nie ako základnú silu, ale aj ako emergentný jav vyplývajúci z optimalizačných princípov správy informácií.

Priestor ako dátová štruktúra

Vopson ďalej navrhuje, že priestor má vlastnosti pixelovanej štruktúry, kde každá elementárna bunka uchováva informácie v digitálnej forme. Ak je bunka prázdna, reprezentuje digitálnu hodnotu „0“, ak obsahuje časticu, zaznamenáva „1“. Systém je navrhnutý tak, aby prirodzene znižoval množstvo uložených informácií: viaceré častice sa spájajú do jednej bunky, čím sa optimalizuje správa údajov.

„Tento proces je identický s tým, ako by bola navrhnutá digitálna počítačová hra alebo virtuálna realita,“ vysvetľuje Vopson.

WikiImages/Pixabay/Úprava redakcie

Gravitačná príťažlivosť by teda mohla byť výsledkom optimalizácie informačnej entropie v priestore. Tento prístup má potenciálne dôsledky nielen pre pochopenie gravitácie, ale aj pre oblasti ako čierna diera, temná hmota, temná energia a vzťah medzi gravitáciou a kvantovou informáciou. Otázka, či je vesmír skutočne výpočtovým konštruktom, však zostáva zatiaľ nezodpovedaná.

Výsledky tiež naznačujú, že hľadanie jednotnej teórie všetkého by mohlo byť neoddeliteľne späté so štúdiom správania informácií v priestore a čase. Takýto prístup by mohol zjednotiť poznatky o gravitácii, kvantovej mechanike a termodynamike v rámci jedného koherentného modelu simulovanej reality.

Čítajte viac z kategórie: Novinky