Čína opäť potvrdzuje svoju dominantnú pozíciu v oblasti strategických surovín. Najnovšie oznámenie z Pekingu hovorí o objave rozsiahlych ložísk nerastov, ktoré majú zásadný význam pre polovodiče, elektromobilitu aj obranný priemysel. Ide o krok, ktorý môže ešte viac upevniť globálnu technologickú rovnováhu v prospech druhej najväčšej ekonomiky sveta.

V centre pozornosti je baňa Maoniuping v okrese Mianning v provincii S’-čchuan. Podľa štátnej agentúry Xinhua sa tu podarilo potvrdiť až 9,7 milióna ton oxidov vzácnych zemín. Celkové zásoby v lokalite tak vzrástli na 10,4 milióna ton, čo z nej robí jedno z najvýznamnejších známych ložísk na svete.

Objav však nekončí pri vzácnych zeminách. Geologické prieskumy odhalili aj 27,1 milióna ton fluoritu a 37,2 milióna ton barytu. Obe tieto suroviny čínske úrady označili ako „superveľké“ ložiská, čo naznačuje ich mimoriadny význam pre priemyselné dodávateľské reťazce krajiny.

Vzácne zeminy predstavujú skupinu 17 prvkov, bez ktorých by moderné technológie prakticky nemohli existovať. Nachádzajú sa v smartfónoch, elektromobiloch, ale aj v pokročilých zbraňových systémoch či vesmírnych technológiách. Práve ich dostupnosť dlhodobo patrí medzi kľúčové geopolitické témy.

Napriek tomu odborníci upozorňujú, že ešte dôležitejšia časť objavu sa ukrýva inde. Na tému upozornil Interesting Engineering.

Kľúčové suroviny pre čipy aj energetiku

„Najviac ohromujúce sú nálezy fluoritu a barytu,“ uviedol Wang Denghong z Inštitútu minerálnych zdrojov Čínskej akadémie geologických vied. Práve tieto materiály majú podľa neho zásadný význam pre moderný priemysel.

Fluorit, známy aj ako kazivec, je nevyhnutný pri výrobe polovodičov a lítium-iónových batérií. Bez neho by dnešná elektronika a energetické úložiská čelili vážnym problémom. Baryt zase zohráva kľúčovú úlohu v ropnom a plynárenskom priemysle, kde stabilizuje vrty a zabraňuje nebezpečným výbuchom. „Bez barytu by sa moderný prieskum uhlovodíkov prakticky zastavil,“ dodal Wang.

Paralelne s tým prišla správa z provincie Kan-su, kde objavili viac ako 51-tisíc ton antimónu. Tento kov sa využíva najmä ako spomaľovač horenia v plastoch a elektronike. Nový nález má zvýšiť miestne zásoby o viac než polovicu.

Pixabay/Unsplash

Geopolitika surovín naberá na sile

Čína si už dnes drží dominantnú pozíciu v globálnej produkcii vzácnych zemín a čoraz častejšie ju využíva ako nástroj v obchodných sporoch so Spojenými štátmi. Po zavedení ciel zo strany administratívy Donald Trump Peking reagoval obmedzeniami exportu vybraných prvkov a permanentných magnetov.

Nový režim vyžaduje od exportérov vládne povolenia, čo výrazne zvyšuje kontrolu nad tokmi strategických materiálov. Zároveň však Čína začala udeľovať dlhodobejšie licencie, čím sa snaží stabilizovať dodávky pre vybraných partnerov.

Prvé náznaky ukazujú, že Európa sa novým pravidlám prispôsobila rýchlejšie než Spojené štáty, kde exporty naďalej zaostávajú. Objavy nových ložísk tak prichádzajú v čase, keď sa suroviny stávajú jedným z najdôležitejších nástrojov globálnej technologickej a politickej rivality.

Čítajte viac z kategórie: Novinky