Inžinieri v susednom Rakúsku majú na svojom konte nový fenomenálny úspech. Tímu vedcov z Viedne sa podarilo vytvoriť fotočip s umelou inteligenciou, ktorý dokáže identifikovať obrazce až pri rýchlosti 20 miliónov snímkov za sekundu, informuje portál IEEEspectrum.

Neurónové siete sa v súčasnej dobe pomerne často využívajú v takzvanom strojovom videní a fungujú na rovnakom princípe, ako pri riešení akéhokoľvek iného problému. Proces učenia pozostáva z posilňovania alebo z oslabovania jednotlivých spojení (synapsií) medzi neurónmi, teda podobne ako pri ľudskom učení.

V súčasnosti funguje rozpoznávanie obrazu pomocou neurónových sietí tak, že sieť musí dekódovať každý jeden snímok, pixel po pixeli a riadok po riadku. Tento spôsob je ale časovo veľmi náročný a rýchlosť takejto neurónovej siete je značne limitovaná hardvérom, na ktorom beží. Tím vedcov z TU Wien na čele s Lukasom Mennelom však vytvoril obrazový senzor, ktorý má neurónovú sieť integrovanú priamo v sebe a sám tak dokáže obrázky získavať a analyzovať.

TU Wien

Samotný čip pozostáva z niekoľkých pixelov, pričom každý jeden reprezentuje umelý neurón. Tieto pixely sa ďalej skladajú z ďalších subpixelov, ktoré predstavujú synapsie. Jednotlivé fotodiódy (pixely) sú vyrobené z disulfid-volfrámu, ktorý dokáže reagovať na svetlo. Do takejto neurónovej siete boli vedci následne schopní premietať pomocou svetla jednoduché obrazce, ako napríklad písmená, píše sa v štúdii na portáli Nature.

Nový obrazový snímač navyše nepotrebuje pre svoje fungovanie žiadnu dodatočnú energiu. Všetku potrebnú energiu si dokáže čip zabezpečiť sám z fotónov svetla, ktoré naň dopadajú. Pri testoch nového obrazového snímača vedci premietali do čipu pomocou laseru písmená „V“ a „N“. Štandardné neurónové siete by takéto jednoduché obrazce dokázali spracovávať rýchlosťou 100 až 1000 snímkov za sekundu.

Zobraziť celú galériu (1)

Pixabay

Mennel sa vyjadril, že ich čip pracuje s ekvivalentom až 20 miliónov snímkov za sekundu. Táto rýchlosť je obmedzená iba rýchlosťou elektrónov vo vnútorných obvodoch systému. Zatiaľ sa však jedná iba o experimentálny projekt, ktorý v súčasnej podobe nemá praktické využitie.

Pri doladení tejto technológie by však podobné obrazové čipy s umelou inteligenciou mohli napomáhať pri riešení problémov dynamiky tekutín, procesoch spaľovania alebo procesoch mechanického rozkladu.