Život si vždy nájde cestu. Potvrdzuje to aj nový experiment, v ktorom odborníci z Google simulovali to, čo by sa stalo, keby sa nechalo veľa náhodných údajov o samotne po milióny generácií. Výsledok? Vznikli samoreplikujúce sa digitálne formy života, čo paradoxne môže objasniť pôvod biologického života. Na tému upozornil portál Futurism.

Digitálny „život“

Výskum si vyslúžil obdiv u viacerých odborníkov, ktorí sa štúdie nezúčastnili. Medzi nimi bola aj Susan Stepney z University of York, podľa ktorej tento výskum otvára dvere k pochopeniu „možných ciest vzniku života“.

Bing Image Creator

Tento experiment odráža teóriu „primordiálnej polievky“, ktorá naznačuje, že život na Zemi začal z náhodnej zmesi vody a organických zlúčenín, ktoré sa počas miliárd rokov formovali do prvých organizmov. Hoci presný proces zostáva nejasný, experiment Googlu ponúka fascinujúcu paralelu v digitálnej sfére.

Ako ale ďalej objasňuje spoluautor štúdie a softvérový inžinier Google Ben Laurie, nešlo o žiadny zázrak, či mágiu, ale o výsledok dlhodobého pôsobenia fyziky. Laurie a jeho tím vytvorili digitálnu „primordiálnu polievku“ pomocou programovacieho jazyka Brainfuck, ktorý je známy svojím extrémnym minimalizmom a umožňuje iba základné operácie ako sčítanie, odčítanie a pod.

V tomto simulovanom prostredí vedci nechali náhodné dáta, predstavujúce molekuly, interagovať bez akýchkoľvek pravidiel alebo impulzov, pričom digitálne molekuly mohli vykonávať kód a prepisovať seba a susedné dáta. Prekvapivo sa za týchto podmienok objavili samoreplikujúce sa programy.

V experimente sa simulovalo prostredie s procesormi Z80 na dvojrozmernej mriežke, kde každá skupina 4x4 pixelov predstavovala 16-bajtový program. Počas každého kroku simulácie sa náhodne vybrali dve susedné bunky, ktorých kód sa spojil a vykonal. arXiv/Blaise Agüera y Arcas et al.

Laurie verí, že tento výsledok sám o sebe naznačuje existenciu „vrodených mechanizmov“, ktoré umožňujú vznik života. Samoreplikácia však sama osebe nie je život.

Podľa odborníkov by totiž musel byť zaznamenaný aj nárast zložitosti jednotlivých digitálnych organizmov. Odborníci však veria, že s väčším výpočtovým výkonom by sa mohli začať objavovať aj komplexnejšie programy, ktoré by potenciálne viac pripomínali život samotný.

Tento výskum naznačuje, že aj v digitálnom prostredí si život, alebo aspoň niečo tomu podobné, nájde cestu, čím poskytuje cenné poznatky o stále neznámom pôvode života na Zemi.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú