Vedcom z Univerzity v Sydney v spolupráci s ďalšími univerzitami sa podarilo vyvinúť látku, ktorá môže zachrániť mnoho životov. Ich elastické lepidlo je schopné zaceliť vážne poranenia na koži alebo orgánoch v priebehu minúty, a to bez potreby šitia a stehov.
Sleduj Fontech.sk aj na Facebooku, YouTube a Instagrame!
Bez šitia a do minúty
Vedci prezentovali svoj výskum v odbornom magazíne Science Translational Medicine. Špeciálny gél, ktorý vyvinuli, je založený na elastickom proteíne so skráteným názvom MeTro (metakryloylom substituovaný tropoelastín). Aplikovaný môže byť na vnútorné aj vonkajšie rany, pričom po nanesení nebráni prirodzenému pohybu kože alebo orgánu.
„Krása prípravku MeTro spočíva v tom, že akonáhle príde do kontaktu s tkanivovými povrchmi, stuhne do gélovej podoby, ktorá ďalej neuniká.“ – Nasim Annabi, člen výskumného tímu.
Po nanesení je tesniace lepidlo umiestnené pod ultrafialové svetlo, ktoré zabezpečí pevné spojenie s tkanivami. Navyše látka nezanecháva v tele žiaden toxický materiál a do gélu môžu byť pridané enzýmy, ktoré po určitom čase spôsobia jeho prirodzený rozpad. V závislosti od typu zranenia, môže ísť o hodiny, ale aj mesiace. Podľa autorov štúdie materiál zároveň skracuje čas potrebný na zahojenie rany, a to pri porovnaní s tradičnými metódami šitia až na polovicu.
Nech je čím skôr k dispozícii
Táto metóda tak môže v budúcnosti zachrániť veľa životov. V prípade uplatnenia hovoria vedci najmä o použití pri akútnych zraneniach, ktoré vznikajú napríklad pri autohaváriách či pri poranení strelnými zbraňami. Zjednodušiť môže aj prácu chirurgov pri operáciách. Výskum látky MeTro však nie je na konci. Doteraz vedci gél testovali len v štúdiách uskutočnených na hlodavcoch a ošípaných, avšak práve klinické testy za účasti ľudí budú nasledovať.
„Ukázali sme, že MeTro funguje v rôznych podmienkach a rieši problémy, ktoré iné dostupné tesniace materiály nemôžu. Teraz sme pripravení preniesť náš výskum na testovanie ľudí. Dúfam, že MeTro bude čoskoro zachraňovať ľudské životy na klinikách.“ – Anthony Weiss, člen výskumného tímu.
