Zubná bolesť je jednou z najintenzívnejších foriem fyzického diskomfortu, aké človek pozná. Hoci dnes vnímame zuby najmä ako nástroj na žuvanie potravy, ich evolučný príbeh siaha oveľa ďalej než do ústnej dutiny a ich pôvodná funkcia bola zrejme úplne odlišná, upozorňuje Phys.org.

Funkcia nemusí byť ochranná

Najnovšie paleontologické výskumy ukazujú, že tvrdé štruktúry známe ako odontódy sa u dávnych vodných živočíchov objavili najprv ako súčasť ich vonkajšieho panciera. Dnes ich pozostatky nájdeme v koži žralokov, rají alebo sumcov, kde dodnes slúžia na zvyšovanie mechanickej odolnosti. Nové poznatky však naznačujú, že ich primárna funkcia mohla byť senzorická, nie ochranná.

Pod mikroskopom sa ukazuje, že niektoré z týchto mikroskopických štruktúr boli vybavené nervovými zakončeniami, schopnými vnímať podnety z okolitého prostredia – napríklad zmeny teploty, prúdenie vody alebo tlak. To je funkcia, ktorú dnes poznáme z tzv. sensíl, senzorických orgánov článkonožcov, ktoré slúžia napríklad krabom a pavúkom na detekciu vibrácií alebo pachov.

Vedkyňa Yara Haridy z University of Chicago analyzovala pomocou CT skenovania stovky fosílií z raných období vývoja života. Jednou z kľúčových vzoriek bola Anatolepis, živočích z kambria, ktorého exoskelet obsahoval štruktúry pripomínajúce dnešné zuby. Hoci sa dlho predpokladalo, že ide o najstaršiu rybu, bližšie porovnanie ukázalo, že išlo skôr o bezstavovca s rozvinutým senzorickým systémom.

Evolučná výhoda

Zásadné je, že podobné mikroskopické štruktúry sa našli aj u raných stavovcov z obdobia ordoviku. Výskum ukázal, že tieto vonkajšie odontódy obsahovali nervové zakončenia. Pri experimentoch s dnešnými rybami sa prítomnosť nervov potvrdila aj v zuboch nachádzajúcich sa mimo úst, čím sa potvrdilo, že zubné tkanivo mohlo pôvodne slúžiť ako senzorické rozhranie medzi živočíchom a jeho prostredím.

ChatGPT

Vysoko predátorské prostredie raného paleozóika si vyžadovalo špecializované mechanizmy pre detekciu okolia. Schopnosť vnímať hydrodynamické zmeny mohla predstavovať zásadnú výhodu pre prežitie. Až neskôr sa z týchto senzorických štruktúr vyvinuli zuby, ktoré poznáme dnes – zakotvené v čeľusti, prispôsobené na uchopenie a spracovanie potravy.

Z tohto pohľadu nie je bolesť zubov len biologický signál poškodenia, ale odkaz na pradávnu senzorickú funkciu. To, čo dnes cítime ako nepríjemný podnet, bolo kedysi komplexným systémom, ktorým si praveké ryby mapovali svoje okolie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky