Vedci ostali prekvapení. Na hraniciach našej sústavy sa skrýva milión medzihviezdnych objektov

Medzihviezdne objekty ostávajú pre vedcov aj naďalej dôležitou záhadou, na ktorú sa chcú pozrieť bližšie. Prvý takýto objekt sa podarilo po prvý raz identifikovať len pred niekoľkými rokmi, avšak ako upozorňuje LiveScience, v skutočnosti sa ich môže v našej sústave skrývať obrovské množstvo.

Exemplárov je stále málo

Doteraz sa podarilo potvrdiť iba dva medzihviezdne objekty, ktoré preleteli Slnečnou sústavou: podlhovastý ‚Oumuamua objavený v roku 2017, ktorý bol mylne považovaný za potenciálnu mimozemskú sondu, a kométa Borisov, spozorovaná v roku 2019. Tieto telesá sa pohybovali extrémne vysokými rýchlosťami, čo naznačovalo, že pochádzajú spoza hraníc nášho hviezdneho systému.

Vedci už dlhšie predpokladajú, že mnoho ďalších takýchto objektov prechádza našou sústavou nepozorovane a že niektoré môžu byť gravitačne zachytené Slnkom. Misie ako Cassini už v minulosti detegovali medzihviezdny prach prechádzajúci naším planetárnym systémom.

Nová štúdia publikovaná v The Planetary Science Journal využíva numerické simulácie na výpočet množstva medzihviezdneho materiálu, ktorý bol za posledných 100 miliónov rokov vyvrhnutý z hviezdnej sústavy Alfa Centauri – najbližšieho hviezdneho suseda Slnka. Výsledky naznačujú, že približne milión objektov s priemerom nad 100 metrov sa v súčasnosti môže nachádzať v Slnečnej sústave.

Na rozdiel od ‚Oumuamua a Borisova, ktoré len preleteli Slnečnou sústavou, sa predpokladá, že tieto väčšie objekty sú gravitačne zachytené Slnkom. Väčšina z nich sa pravdepodobne nachádza v Oortovom oblaku – vzdialenej oblasti plnej komét a asteroidov na samom okraji Slnečnej sústavy. Kvôli ich obrovským vzdialenostiam a nízkemu odrazu svetla sú však takmer nepozorovateľné.

NASA/JPL-Caltech

Pozreli sa aj na ďalšie hviezdy

Štúdia tiež analyzovala, ako sa môžu menšie častice z Alfa Centauri dostať do našej sústavy. Výpočty ukazujú, že častice väčšie ako 100 mikrometrov môžu úspešne prekonať hviezdnu vzdialenosť a približne desať takýchto častíc pravdepodobne každý rok zhoria v zemskej atmosfére. Sústava Alfa Centauri pozostáva z troch hviezd:

• Alfa Centauri A a Alfa Centauri B sú podobné Slnku a obiehajú okolo seba v binárnom systéme.
• Proxima Centauri, červený trpaslík, ktorý obieha okolo tejto dvojice, je najbližšou známou hviezdou k Zemi (4,25 svetelných rokov) a hostí aspoň jednu známu exoplanétu – Proxima Centauri b.

Celá sústava Alfa Centauri sa momentálne približuje k Slnku a za približne 28 000 rokov dosiahne svoj najbližší bod. Keď sa to stane, predpokladá sa, že počet objektov prenikajúcich do Slnečnej sústavy exponenciálne narastie v dôsledku menšej vzdialenosti medzi oboma systémami.

Zároveň vedci naznačujú, že proces výmeny materiálu medzi susednými hviezdnymi sústavami môže byť obojsmerný. To znamená, že zatiaľ čo Slnečná sústava zachytáva objekty z Alfa Centauri, podobné množstvo materiálu môže byť vyvrhované z nášho systému smerom k iným hviezdam.

Lepšie pochopenie výmeny materiálu medzi hviezdnymi sústavami môže otvoriť nové možnosti pre skúmanie pôvodu života vo vesmíre. Ak sú medzihviezdne objekty skutočne bežné, mohli by slúžiť ako dopravcovia organických zlúčenín medzi planetárnymi systémami, čím by podporovali hypotézu o panspermii – myšlienku, že život sa môže šíriť medzi hviezdami prostredníctvom asteroidov a komét.

Čítajte viac z kategórie: Novinky