Špičková simulácia odhalila pravdu o planéte vo filme Duna. Vedci hovoria, že môže byť reálna
Svet kinematografie žije v posledných dňoch predovšetkým jedným dielom. Do kín totiž po 2,5-ročnom čakaní dorazila druhá časť veľkolepého sci-fi románu Duna. Ohlasy sú zatiaľ famózne a niet divu, že výpravný film láme jeden rekord za druhým. Duna vznikla na základe adaptácie knižnej predlohy Franka Herberta. Ten vo svojom diele vytvoril natoľko zaujímavú planétu, že sa o jej realistickosť zaujímali aj vedci. O téme informoval portál Science News.
Atraktívny Arrakis
Americký spisovateľ Franck Patrick Herbert bol velikánom svetovej sciene fiction, ktorý sa preslávil predovšetkým monumentálnym 6-zväzkovým románom o púštnej planéte Duna.
Práve tento román Duna bol terčom chvály, keďže autor vytvoril zložité spoločnosti, náboženstvá a ekonomické systémy s bohatou históriou. Najznámejším z Herbertových svetov je púštna planéta Arrakis, prezývaná Duna, s drsným podnebím a obrovskými piesočnými červami.
Táto planéta je dejiskom väčšiny románu a filmov podľa knihy. Pred pár rokmi vedcov zaujímalo, či je Arrakis vyobrazená vierohodne a či by na nej ľudia dokázali prežiť. Klimatológovia spolu s vedcami preto simulovali jej klímu, aby overili túto hypotézu.
Problémový ozón
Alexander Farnsworth, klimatický modelár z University of Bristol vo Veľkej Británii, ktorý spolu s kolegami vytvoril počítačovú simuláciu klímy tohto fiktívneho sveta skonštatoval, že Herbertova planéta je skutočne stvorená hodnoverne.
Vedci vychádzali predovšetkým z encyklopédie Duny, a prirodzene, zo samotného diela. Ako východiskový bod porovnávania si Farnsworth s kolegami vybrali planétu, keďže Herbert čerpal inšpiráciu pre Arrakis z „nejakého druhu polovedy o pohľade na systémy dún na samotnej Zemi“.
Atmosféra planéty je podobná Zemskej, akurát s niekoľkými pozoruhodnými rozdielmi. Obsahuje menej oxidu uhličitého ako Zem, no oveľa viac ozónu. „Pre ľudí by to bolo neuveriteľne toxické, myslím si, že takmer smrteľné, ak by žili v takýchto podmienkach,“ povedal klimatológ. Ľudia na Arrakise by sa pravdepodobne museli spoliehať na technológiu čistenia ozónu zo vzduchu.
Extrémne teploty a vetry
Hoci v Dune žijú ľudia v stredných zemepisných šírkach a blízko pólov, extrémne letné horúčavy a mrazivé teploty v zime od -40° C do -75° C by spôsobili, že v týchto oblastiach by sa bez využitia technológií len ťažko dalo prežiť.
Teploty v tropických šírkach Arrakisu by boli príjemnejšie. 45° C v najteplejších mesiacoch a okolo 15° C v chladnejších mesiacoch znie vskutku prijateľne.
Ďalšou z početných výziev by boli silné vetry vanúce v tomto svete. Vedci vypočítali, že vetry so silou hurikánu by obyvateľov pravidelne zasypávali pieskom a vytvárali duny vysoké až 250 metrov.
Nereálne červy
Na hranici reálnosti je podľa vedcov výskyt gigantických piesočných červov. Veľkým problémom by bol pre nich kyslík. Červy často absorbujú kyslík cez kožu. Čím väčšie zviera, tým ťažšie je dostať kyslík do jeho vnútorných orgánov. S dĺžkou 400 metrov by boli piesočné červy takmer 10-krát dlhšie ako najväčšie dinosaury a mali by ohromný problém s pohybom. Nehovoriac o obrovských horúčavách.
Konečný rezultát vedcov je teda nasledovný. Duna by bola pre ľudí obývateľnou planétou, no s poriadne nehostinným prostredím. Aktívne využívanie technológií by bolo pre nás nevyhnutným, no aspoň by sme sa nemuseli obávať gigantických červov.
Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú
Slováci budú musieť sledovať reklamy. Pretáčanie po Markíze zakazuje ďalšia TV, tu sú podmienky
Jeho tvorca bral ópium a pôvodne ho mal hrať skutočný orangutan. Séria Votrelec vstupuje do novej éry
Nenápadná česká komédia šokovala Voyo. Stala sa filmovým hitom leta
Superman ovládol svet. Skrýva sa za ním obrovská tragédia aj nepochopiteľné rozhodnutia
V takýto návrat nikto nedúfal. Jeden z najlepších seriálov sa vracia a zbiera brutálne ohlasy
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
Rekordný júl: Odvážny Slovák stavil 200-tisíc eur, ďalší zbohatol o 13 332 %
Svetoznámu influencerku zo Slovenska sleduje 6,9 milióna ľudí: Na Tyršáku odhalí, prečo odišla do zahraničia
Vedci rozlúštili 3 000 rokov starý poklad z Babylonu. Pomohla im umelá inteligencia
Známy liek proti bolesti poškodzuje mozog, tvrdia vedci. Zvyšuje riziko demencie až o 40 %
Polícia vyšetruje úmrtie 4-ročného chlapca. Tragédia sa odohrala pri Liptovskej Mare
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Väčšina Slovákov o nej ani netuší. Ak porušíš túto povinnosť, hrozí ti pokuta 1200 €
- Ľudstvo rieši energetickú krízu, zatiaľ čo nás potichu ničí ešte desivejší problém
- VIDEO: V Kanade natočili pri búrke záhadnú modrú guľu. Môže ísť o fenomén, ktorý rozdeľuje vedu
- Archeológovia ostali v nemom úžase. V Poľsku objavili tisíce rokov staré pyramídy
- Prišla spása spaľovákov. Nový diesel má extrémnu efektivitu a spotrebu, ktorá prekoná aj elektromobil
-
- Väčšina Slovákov o nej ani netuší. Ak porušíš túto povinnosť, hrozí ti pokuta 1200 €
- Stellantis bankrotuje, Volkswagen zatvára závod. Globálni výrobcovia majú problém na dôležitom trhu
- Ľudstvo rieši energetickú krízu, zatiaľ čo nás potichu ničí ešte desivejší problém
- Slováci tajne dovážajú smartfóny z Ázie za stovky eur lacnejšie. Prečo sa im to oplatí a ako škodia operátorom?
- Koniec drahého odsoľovania: Z morskej vody vedci získajú čistú vodu aj drahú surovinu
-
- Televízory Slovákov úmyselne zhoršujú kvalitu obrazu. Je to špinavý marketing, takto ho opravíš
- V spoľahlivosti nemajú konkurenciu. Týchto 5+1 automobiliek má najlepšie motory (PREHĽAD)
- Väčšina Slovákov o nej ani netuší. Ak porušíš túto povinnosť, hrozí ti pokuta 1200 €
- Benzín a nafta definitívne skončili. Čerpacie stanice ich nahradia „novými“ palivami, vieme kedy
- Slovensko čaká najväčšia dopravná novela za roky. Nový zákon udrie na cestných pirátov aj e-kolobežky (PREHĽAD)
Poslanci európskeho štátu chcú zaviesť kuriózny poplatok. Zaplatíš za to, že prechádzaš jeho územím
ÚRSO varuje: Brusel nás môže uvrhnúť do energetickej krízy, môže za to plyn
Slovensko je pod paľbou. Trumpove clá môžu stáť krajinu miliardy aj 20-tisíc miest
Hotovosť je pasé: Slováci prechádzajú na digitálne platby rýchlejšie než kedykoľvek predtým
Energetici idú modernizovať Slovensko. Čaká nás prerábka, aká tu ešte nebola
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP