Astronaut NASA Matthew Dominick zachytil 3. júna 2024 z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) fascinujúci a zriedkavý jav známy ako červené škriatky. Tieto jasné červené záblesky vznikajú vysoko v hornej atmosfére Zeme a sú spojené s intenzívnymi bleskovými udalosťami, ktoré sa odohrávajú počas búrok. Na tému upozornila NASA na svojom webe.

Jedinečná fotografia

Škriatky sú nadooblačné blesky označované tiež ako TLE (transient luminous event – prechodné svetelné javy), čo znamená, že ide krátkodobé elektrické výboje, ktoré možno pozorovať nad „normálnymi“ búrkovými mrakmi a bleskami. Existuje niekoľko typov TLE, pričom najčastejšie sa vyskytujúcim sú škriatkovia (sprites) a elfovia (ELVES – Emission of Light and Very Low Frequency).

NASA/Matthew Dominick

Škriatkovia sú elektrické výboje rôznych tvarov nachádzajúce vysoko nad búrkovými mrakmi. Sú vytvárané bleskovými výbojmi a hoci trvajú veľmi krátko, dokážu rozjasniť časť oblohy s rozlohou niekoľko desiatok kilometrov. Podľa tvaru ich rozdeľujeme na medúzy, mrkvy a stĺpce, uvádza NASA na svojom webe.

Astronauti na ISS využívajú širokouhlé kamery na zaznamenávanie časozberných záberov Zeme, čo im umožňuje zachytiť prechodné svetelné javy, ako sú práve červené škriatky. Okrem toho je na stanici nainštalovaný Atmosphere-Space Interactions Monitor (ASIM), ktorý je vybavený rôznymi prístrojmi, ako sú kamery, fotometre a detektory röntgenového a gama žiarenia. Tieto prístroje umožňujú vedcom na Zemi podrobne študovať TLE a získať o nich množstvo údajov.

NASA/Matthew Dominick

Ako sme spomínali, okrem škriatkov existujú aj elfovia, čo sú javy pripomínajúce plochý disk žiariaci v horných vrstvách atmosféry Zeme s priemerom zhruba 400 km. Nachádzajú sa o niečo vyššie ako škriatkovia, vo výške asi 100 kilometrov nad búrkami a v priemere trvajú iba jednu milisekundu.

Podľa vedca Rohini S. Gilesa majú oba uvedené svetelné javy na Zemi vďaka interakcii s dusíkom nachádzajúcim sa v horných vrstvách atmosféry výraznú červenú farbu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky