Červie diery si väčšina ľudí predstavuje ako skratky vesmírom, ktoré by jedného dňa mohli umožniť cestovanie medzi hviezdami. Nový vedecký výskum však naznačuje úplne inú možnosť.

Podľa fyzikov totiž nemusia byť tunelmi v priestore, ale zvláštnymi „zrkadlami v čase“, ktoré prepájajú dva opačné smery reality. Ak sa táto teória potvrdí, môže zásadne zmeniť naše chápanie čiernych dier, vzniku vesmíru aj samotnej podstaty času.

Stopy v reliktnom žiarení vesmíru

S novou interpretáciou prichádza teoretická štúdia vedená profesorom Enrique Gaztañagom z University of Portsmouth. Výskum bol publikovaný v odbornom časopise Classical and Quantum Gravity a zameriava sa na prehodnotenie jedného z najznámejších konceptov modernej fyziky. Informuje o tom portál Interesting Engineering.

Koncept červích dier vznikol už v roku 1935, keď Albert Einstein a Nathan Rosen publikovali matematický model známy ako Einsteinov-Rosenov most. Ten opisuje teoretické prepojenie dvoch oblastí časopriestoru.

V populárnej kultúre sa tento model často interpretuje ako vesmírny tunel umožňujúci okamžité cestovanie na veľké vzdialenosti. Podľa novej štúdie však Einstein ani Rosen nikdy nepredpokladali, že by takýto most mohol slúžiť ako reálna dopravná cesta vesmírom.

Gaztañagov tím tvrdí, že červie diery nemožno chápať ako fyzické tunely. Podľa všeobecnej relativity by sa totiž takýto most zrútil rýchlejšie, než by ním dokázalo prejsť svetlo či akákoľvek hmota.

Namiesto toho výskumníci navrhujú interpretáciu, v ktorej červia diera predstavuje spojenie medzi dvoma symetrickými verziami časopriestoru. V tomto modeli existujú dve reality. V jednej čas plynie dopredu, v druhej opačne. Červia diera funguje ako rozhranie medzi nimi.

Fontech.sk

Tento prístup by mohol pomôcť vyriešiť aj takzvaný paradox informácie čiernych dier. Podľa kvantovej mechaniky sa informácia vo vesmíre nemôže zničiť, zatiaľ čo všeobecná relativita naznačuje, že informácia padajúca do čiernej diery je navždy stratená. Nový model predpokladá, že informácia sa nezničí, ale prechádza do časovo obrátenej časti reality.

Vedci zároveň poukazujú na zvláštne asymetrie v reliktnom mikrovlnnom žiarení, ktoré pochádza z raného vesmíru. Tieto drobné odchýlky v rozložení žiarenia si vedci všímajú už približne dve desaťročia. Podľa autorov štúdie by mohli naznačovať existenciu takzvanej „zrkadlovej“ kvantovej štruktúry vesmíru.

Teória má aj širšie dôsledky pre vznik vesmíru. Naznačuje, že veľký tresk nemusel byť absolútnym začiatkom času. Mohol predstavovať takzvaný kvantový odraz, teda moment, keď sa predchádzajúci kolabujúci vesmír zmenil na náš expandujúci. V extrémnom prípade by náš vesmír mohol byť dokonca vnútrom čiernej diery vzniknutej v inom kozme.

Ide zatiaľ len o teoretický model, ktorý neprepisuje Einsteinovu fyziku ani kvantovú mechaniku. Snaží sa však spojiť oba prístupy do jednotného rámca. Budúce pozorovania temnej hmoty či raných kozmických štruktúr by mohli napovedať, či červie diery skutočne predstavujú skôr zrkadlá času než brány do vzdialených galaxií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky