Nové snímky  galaktického „protoklastra“ (predchodca galaktických kôp) s názvom „Spiderweb“, odhalili nezvyčajne veľké množstvo aktívnych supermasívnych čiernych dier. Výsledky tohto výskumu môžu zmeniť náš pohľad, ako rastú galaktické kopy, ale aj to, ako sa formujú a vyvíjajú galaxie. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Jedinečný predchodca galaktických kôp

Protoklaster, alebo protokopa Spiderweb (pavučina) dostala svoje meno nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale i kvôli galaxii, ktorá obýva jej stred. V srdci tejto protokopy totiž sídli galaxia Spiderweb, oficiálne známa ako J1140-2629, píše NASA na svojom webe.

Galaxia J1140-2629 je od Zeme vzdialená 10,6 miliardy svetelných rokov a pochádza z krátkej vesmírnej epochy známej ako „kozmické poludnie“.

Kozmickým poludním sa označuje pomerne krátke obdobie, ktoré sa odohralo 2 až 3 miliardy rokov po Veľkom tresku. Toto obdobie je charakteristické predovšetkým rýchlou tvorbou hviezd v galaxiách.

V súčasnosti by už teda protkopa Spiderweb mala byť poriadne vyvinutá, masívna, stabilná a gravitačné viazaná galaktická kopa.

Pod pojmom galaktická kopa si môžeme predstaviť gravitačné zoskupenie stoviek až tisícok galaxií.

Štúdium galaktických kôp, pokiaľ sú ešte vo svojich počiatočných fázach vývoja, môže zmeniť náš pohľad na vývoj rozsiahlych kozmických štruktúr, ale môže nám tiež prezradiť viac o procesoch, ktoré ovplyvňujú rýchlosť tvorby hviezd, či aktivitu supermasívnych čiernych dier obývajúcich srdcia jednotlivých galaxií.

Vzhľadom na to, že astronómovia nedokážu určiť, ktoré kopy sú skutočne vo vývoji a je možné ich považovať za protokopy, musia sa hľadať nezvyčajné objekty vykazujúce určitú aktivitu súvisiacu s evolúciou. Toto všetko sa pritom musí potvrdiť na viacerých vlnových dĺžkach.

Zrejme aj preto odborníci v štúdii publikovanej na predtlačovom serveri arXiv, a prijatej žurnálom Astronomy & Astrophysics, skúmali práve protokopu Spiderweb.

NEPREHLIADNI
Ak je vo vesmíre život, bude poriadne blízko. Kde je v našej slnečnej sústave?

Presiahla očakávania

Protokopu Spiderweb autori pozorovali prostredníctvom röntgenového observatória Chandra (na obrázku fialová farba) celých 8 dní, pričom odhalili až 14 aktívnych supermasívnych čiernych dier (pozn. redakcie: podľa všetkého pozorovali iba určitú oblasť s rozsahom 11,3 milióna svetelných rokov). Zhromaždené údaje potom boli skombinované s optickými údajmi z teleskopu Subaru nachádzajúcom sa na Mauna Kea na Havaji (na obrázku červená, zelená a biela farba).

NASA/CXC/INAF/P. Tozzi et al./NAOJ/NINS/STScI

Hoci supermasívne čierne diery nevyžarujú žiadne svetlo, akrécia materiálu na čiernu dieru je tak energetický proces, že vyžaruje vysokoenergetické svetlo naprieč celým vesmírom. Toto žiarenie potom dokážeme zachytiť napríklad prostredníctvom observatória Chandra.

Zistenie, že v pozorovanej oblasti protokopy až 14 galaxií vyžaruje röntgenové lúče, vysoko presahuje očakávania, ale i všetky ostatné merania z tejto kozmickej epochy.

Podľa autorov tieto zistenia naznačujú, že až 25 % tých najhmotnejších galaxií v tejto protokope by mohlo mať vo svojom jadre aktívnu supermasívnu čiernu dieru, čo je 5 až 20-násobne viac ako u iných protoklastrov.

Zistenia tiež naznačujú, že v prostredí protoklastra sa nachádza niečo, čo zapríčiňuje túto vysokú aktivitu supermasívnych čiernych dier. Zatiaľ však nie je jasné, o aký environmentálny faktor by sa malo jednať. Jednou z možností je to, že interakcie medzi galaxiami nejakým spôsobom tlačia okolitý materiál smerom ku galaktickým centrám, kde ho pohlcujú čierne diery.

Čítajte viac z kategórie: Novinky