Znie to ako zo sci-fi filmu, ale v Číne sa to stáva skutočnosťou. Tím výskumníkov z krajiny oznámil významný pokrok v oblasti rozhrania medzi mozgom a počítačom, tzv. BCI (brain-computer interface). Ich technológia s názvom Neural Electronic Opportunity (NEO) bola prvýkrát úspešne implantovaná ochrnutému pacientovi, ktorý po úraze miechy stratil schopnosť pohybu. Po zákroku dokázal opäť hýbať hornými končatinami. O téme informoval Interesting Engineering.

Tento experiment je prelomový hneď z viacerých dôvodov. Predovšetkým ide o prvý úspešný klinický test plne implantovateľného BCI systému vyvinutého v Číne. Doteraz dominovali vývoju tejto technológie najmä americké startupy ako Neuralink Elona Muska, ktorého prvý ľudský pacient nedávno ovládal počítač len pomocou myšlienok. Čínska alternatíva je však komplexná, spočíva v spojení mozgu, exoskeletu a softvérového prekladača signálov v reálnom čase.

gpointstudio/Freepik/Wyss Center for Bio Neuroengineering

Mozog priamo riadi exoskelet

Implantát NEO bol chirurgicky umiestnený do lebky pacienta, kde zhromažďuje a dekóduje elektrickú aktivitu mozgu. Tieto signály následne prekladajú algoritmy umelej inteligencie a prenášajú ich do robotického exoskeletu, ktorý pohybuje pacientovým telom na základe jeho úmyslov. Po troch mesiacoch rehabilitácie pacient dokázal pomocou systému sám uchopiť predmety a vykonávať základné úkony.

Zariadenie vyvinula čínska spoločnosť Neural Interface Technology (NITech), ktorá tvrdí, že BCI implantát je navrhnutý tak, aby bol plne biokompatibilný, bezdrôtový a bezpečný pri dlhodobom používaní. Klinický zákrok prebehol v spolupráci s nemocnicou Xuanwu Hospital v Pekingu a Čínskou akadémiou vied.

Neurotechnológie sa menia na globálny závod

Vedci upozorňujú, že hoci ide o veľký krok, technológia je zatiaľ v počiatočnej fáze a čaká ju ešte dlhá cesta pred širším nasadením. Napriek tomu ide o silný signál, že Čína sa chce zaradiť medzi lídrov v oblasti neurotechnológií a konkurovať americkým projektom. Vývoj rozhraní medzi mozgom a strojom totiž otvára nielen nové možnosti pre ľudí s ochrnutím, ale aj úplne nové formy interakcie človeka s počítačmi, strojmi či umelou inteligenciou.

Krajina zároveň už dlhodobo deklaruje záujem rozvíjať tzv. bioelektronickú medicínu a spájať výdobytky AI so zdravotníctvom. Podobné technológie by v budúcnosti mohli slúžiť nielen na rehabilitáciu, ale aj ako náhrada poškodených nervových dráh, podpora pamäti či priamočiare ovládanie technológií mysľou.

Čítajte viac z kategórie: Novinky