Pandémia zmenila životy všetkých ľudí po celom svete, vrátane Slovákov. Pre mnohých táto situácia znamenala aj prácu z domu či vyučovanie dištančným spôsobom. Zotrvať tak dlhý čas v nastavenom systéme však vo svete moderných technológií znamenalo ešte intenzívnejšie využívanie počítačov, tabletov a smartfónov. Niet preto divu, že sa Slováci mohli cítiť „otrávení“ neustálym pozeraním na obrazovky svojich zariadení.

Pozeraním na displej trávime omnoho viac času

Dopad pandémie na každodenný pracovný alebo študijný život sa líši v závislosti od odboru študentov a pracovného zamerania ľudí. Trávenie väčšieho času za displejom elektronických zariadení však môžu Slováci vnímať rozdielne.

Pre niektorých môže home office znamenať veľkú záťaž nielen pre zdravie, ale i psychiku a sociálnu oblasť života. Podobne sa môžeme cez takéto okuliare pozerať aj na život študentov, ale i ľudí zo staršej vekovej kategórie. Podľa odborníka Mgr. Michala Božíka z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie boli ľudia „platnými opatreniami donútení k sociálnej interakcii pomocou technológií, tak sa ich používanie stalo hlavným komunikačným kanálom“.

Zaujímavý pohľad na vnímanie pretrvávajúcej situácie teraz v prieskume pre ASUS poskytol Nielsen Admosphere Omnibus, ktorý v našej krajine zisťoval, ako Slováci vnímajú pandemickú situáciu a trávenie veľkého množstva času pred obrazovkami zariadení. Prieskum bol vykonaný na vzorke 500 Slovákov vo vekovej kategórii od 15 rokov v marci tohto roka.

Sme z pozerania na displej „otrávení“?

S výrokom „V súčasnej pandemickej situácii som už „otrávený“ z používania počítačov, tabletov a smartfónov a neustáleho pozerania sa do obrazoviek“ súhlasila len necelá polovica ľudí, štvrtina ľudí ešte nie je z obrazoviek „otrávená“ a ďalšia štvrtina opýtaných to vníma indiferentne.

Najčastejšie s týmto výrokom súhlasili mladí ľudia vo veku 15-24 rokov, celkovo s ním súhlasilo 60 % zástupcov mladej generácie. Hneď po nich unavuje trávenie veľkého množstva času za obrazovkou strednú vekovú kategóriu Slovákov vo veku od 35-44 rokov, ktorí v 53,1 % odpovediach so spomenutým výrokom súhlasili.

„Informácia o vysokom percente ľudí, ktorí majú averziu voči pozeraniu do obrazoviek smartfónov, tabletov a počítačov korešponduje aj s inými výskumami, ktoré dokumentujú výrazne zvýšenie používateľov aj času stráveného pred obrazovkami, či už na online platformách alebo hraním videohier,“ vyjadril sa Mgr. Michal Božík, psychológ a výskumný pracovník z Výskuméhoý ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

 

Loading...

Loading…

Naopak, tento stav najmenej pociťuje staršia generácia vo veku nad 55 rokov. V najmladšej vekovej skupine od 15 do 24 rokov na to kladne reagovalo až 82 % Slovákov. Tento fakt ale možno prisudzovať dištančnému vzdelávaniu v školstve, počas ktorého je štúdium s využitím počítača či notebooku takmer nevyhnutnosťou.

Vo všeobecnosti však má neustále pozeranie na obrazovky elektronických zariadení výrazný dopad aj na zrak ľudí.

Veľmi rizikovým faktorom je aj emitované modré svetlo, ktoré podľa MUDr. Adriany Smorádkovej z očnej kliniky NeoVízia znižuje tvorbu melatonínu – hormón zodpovedný za kvalitný spánok. Jeho nedostatok spôsobuje podľa odborníčky problémy so spánkom a zaspávaním. Pre zmiernenie tohto stavu sú vhodné aj rôzne cvičenia a pravidelné pauzy.

„Odporúčam každú hodinu sa vzdialiť od monitora aspoň na desať minút. Pozerajte cez okno do diaľky a robte si svalové cvičenie očí. Očami sledujte obdĺžnik veľkosti 1m x 0,5m, pozerajte do všetkých krajných polôh pomysleného obdĺžnika, potom si zavrite oči a jemne si ich masírujte, použite umelé slzy. Počas ôsmich hodín aspoň tri až štyri raz,“ radí MUDr. Adriana Smorádková z NeoVízie.

Modré svetlo má významný vplyv na človeka práve v nočných hodinách. Svetlo všeobecne sa skladá z viacerých vlnení a množstva farieb, modrá je jedna z nich. Kým modré svetlo je prínosné pre ľudí počas dňa, v tme má úplne opačný efekt a bráni tvorbe hormónu spánku. Toto svetlo pritom vyžarujú aj obrazovky smartfónov, tabletov a počítačov.

Preto je pozeranie do displeja v noci a pred spánkom zdraviu škodlivé a ovplyvňuje aj spánok. Tohto problému sú si vedmí aj výrobcovia, ktorí už v takmer všetkých moderných elektronických zariadeniach s displejom ponúkajú aj funkciu pre filtrovanie modrého svetla. Takáto možnosť je dostupná aj pre spomenuté produkty. Používateľ tak môže zmierniť alebo eliminovať vyžarovanie modrého svetla z displeja zapnutím určenej funkcie, ktorú zväčša nájdeme v nastaveniach zariadení.

Po jej zapnutí dôjde k “zožltnutiu” obrazovky, čo indikuje, že nevyžaruje modrú zložku svetla. V prípade Android smartfónov či tabletov je možnosť dostupná v nastaveniach displeja alebo v notifikačnej lište medzi skratkami funkcií.

Apple ju ponúka pod označením “Night Shift”, pričom sa dá aktivovať rovnako v nastaveniach displeja a centre kontroly (potiahnutie prstom z pravého roha obrazovky) . U zariadení s Windows 10 je funkcia filtrovania modrého svetla tiež v nastaveniach displeja alebo aj v bočnom paneli oznámení medzi funkciami v centre akcií.

Okrem tejto vstavanej funkcie priamo od výrobcov zariadení môžeme využiť aj ďalšiu ochranu, ktorou môžu byť okuliare s filtrom modrého svetla. Tie je možné nosiť aj bez dioptrického skla, iba s filtrom modrého svetla, ktorý ešte viac pomôže znížiť jeho vplyv na organizmus človeka v nočných hodinách.

Veľké riziko predstavujú zdravotné problémy aj strata sociálnych kontaktov

Problém s unavenými či páliacimi očami spôsobuje podľa očnej lekárky a chirurgičky z očnej kliniky NeoVízia znížený počet žmurknutí pri pozeraní na obrazovku. V skutočnosti sa má počet žmurknutí znižovať 4 až 6-krát za minútu.

„Zároveň sa vplyvom vertikálneho pohľadu na monitor zväčšuje plocha odkrytého povrchu oka, čo má za následok zvýšené odparovanie slzného filmu, a tak sa dostaví pocit suchosti v očiach.

V dôsledku kónického stočenia očí smerom k monitoru, dochádza k svalovej únave očných svalov, čo sa prejaví bolesťou očí, tlakom, napätím v očiach, pocitom rozmazaného videnia, spomaleným zaostrovaním, bolesťami hlavy,“ informuje o probléme MUDr. Adriana Smorádková.

Loading...

Loading…

Najhoršie to znáša najmladšia generácia

Väčší dopad však má aktuálna situácia na ženy, ktoré sú z trávenia veľkého množstva času pred obrazovkou omnoho viac „otrávené“ ako muži. Zároveň ale podľa prieskumu trávili pred obrazovkou viac času a taktiež uviedli aj viacero zdravotných ťažkostí súčasne.

Najväčší vplyv a riziko predstavuje súčasný stav pre najmladšiu generáciu od 15 do 24 rokov, ktorá sa s intenzívnejším používaním počítačov, smartfónov a tabletov  vyrovnáva najťažšie.

„Neprekvapuje ani to, že negatívne efekty lockdownu častejšie uvádzajú mladí ľudia. Mladým ľuďom ešte chýbajú návyky správneho používania technológií tak, aby im to nespôsobovalo problémy – čiže nemajú Internalizované pravidlá, ako si robiť pravidelné prestávky, ako správne sedieť pri jednotlivých zariadeniach, alebo si nevedia vytvoriť štruktúrovaný režim,“ dodal na margo témy Mgr. Michal Božík, psychológ a výskumný pracovník z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Trvalý dopad môžu mať na ľudí nesprávne návyky, ktoré si počas posledného obdobia osvojili. Je preto dôležité, aby sme si aj po uvoľnení pandemických opatrení a návrate do „normálu“ opäť vybudovali správne návyky. Zároveň je však podľa Božíka stále potrebné udržiavať sa v psychickej i duševnej pohode.

„Aby sme si udržali duševné zdravie a psychickú pohodu aj v ďalších dňoch počas obmedzení, je namieste aj naďalej dbať na to, aby sme mali dostatok času na pohyb a rozhovory s našimi najbližšími.

Kontrolujme si, ako trávime čas a vyhýbajme sa jednostranným aktivitám pred obrazovkami, najmä vo večerných hodinách a tesne pred spánkom. Ak máme pocit, že situáciu nezvládame, neváhajme vyhľadať aj odbornú pomoc,“ informoval Mgr. Michal Božík.

Pre značku ASUS realizoval prieskum Nielsen Admosphere Omnibus, SR, online populácia 15+, marec 2021

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom