Mladé startupy dostali životnú šancu naštartovať svoj biznis a stať sa súčasťou dôležitých vesmírnych výskumov. V budúcnosti tak niektoré budú môcť pracovať v rovnakom segmente, ako napríklad Muskov SpaceX či americká NASA, alebo s nimi dokonca priamo spolupracovať.

Reč je o európskom vesmírnom hackathone Cassini, ktorého súčasťou mohli byť vďaka podpore Slovenskej vesmírnej kancelárie. Tá vznikla ako spoločný projekt agentúry SARIO a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Ministerstvo je zodpovedné za medzirezortnú politickú koordináciu a multilaterálne otázky medzinárodnej spolupráce, SARIO pokrýva implementačnú časť agendy — najmä rozvoj vesmírneho ekosystému a lokálnych či medzinárodných partnerstiev.

Unikátna šanca pre odborníkov, firmy a vesmírnych špecialistov

Vesmírny sektor nie je len o astronautoch či tíme ľudí, ktorí stoja za štartom satelitu. Je aj o tých, ktorí potom efektívne a inovatívne využívajú ponúkané dáta tu dole, na Zemi. A práve takýmto mozgom dal príležitosť preraziť Hackaton Cassini, ktorý sa medzi 5. až 7. novembrom 2021 uskutočnil s podporou inštitúcií EÚ na Slovensku a v deviatich ďalších európskych krajinách.

Mladé tímy a startupy s unikátnymi nápadmi boli postavené pred trojicu výziev – 1. Bezpečný prechod morom, 2. Život na pevnine a 3. Starostlivosť o divokú prírodu, kde využívali polohové a navigačné dáta z európskych programov Galileo a EGNOS, ako aj dáta diaľkového pozorovania Zeme programu Copernicus.

Tie totiž skutočné výskumné tímy, ale aj súkromné firmy, denno-denne využívajú na monitorovanie, analýzu a predpovedanie udalostí vrátane vplyvu na prírodu, ohrozené druhy, infraštruktúru, cestovný ruch či využívanie prírodných zdrojov.

SARIO / Cassini.eu

„Slovenské podujatie dokázalo vytvoriť 6 projektov vďaka 23 zúčastneným hackerom, ktorým pomáhalo 10 špičkových mentorov. Je jasné, prečo sa súťažiaci prihlásili. Dostali totiž šancu preraziť pred ľuďmi, ktorí by ich startup či rovno firmu mohli nakopnúť do skutočného sveta reálnych výskumov, spoluprác a výziev. Dva tímy dokonca už prejavili aj záujem začleniť sa do nášho novovznikajúceho Slovenského vesmírneho inkubátora,“ zhodnotil Michal Brichta, vedúci priemyselnej zložky Slovenskej vesmírnej kancelárie.

Slovenské kolo vyhrala trojica Energarctic, ktorá okrem finančnej výhry určite využije aj nefinančné ceny v podobe 3-ročného členstva v Slovak Aerospace klastri, šancu predstaviť svoj nápad v Slovenskom vesmírnom inkubátore a pred slovenskou komunitou tzv. venture capitalistov, teda podnikateľov investujúcich do mladých firiem a startupov.

Prichádzajú s možnosťou „svietiť“ aj v nehostinných podmienkach

Energarctic sa vo svojom projekte snažia riešiť pálčivú otázku toho, ako v nehostinných a nepoškvrnených oblastiach Arktídy vyrábať energiu pre miestne komunity alebo vedecké výskumné tímy čo najviac efektívne a ekologicky. Využívať na to chcú oceánske vlny a prirodzené striedanie odlivu a prílivu pri pobreží tejto oblasti okolo severného pólu Zeme.

Energartic / SARIO

Tím verí, že s pomocou ponúknutých nástrojov a satelitných dát dokáže odhadnúť optimálnu polohu a parametre takýchto „elektrární“, vrátane skutočného objemu vyrobenej energie. Dnes sa totiž v týchto odľahlých oblastiach väčšina elektriny generuje s pomocou dieselových agregátov, čo je jednak veľmi neekologické, ale v konečnom dôsledku, pri porovnaní s prúdom z netradičných hydroelektrární, aj výrazne drahšie. Investorov zas zaujme odhad, že do roku 2027 tento segment narastie o 37 % na hodnotu až 14 miliárd eur.

Elektrárne využívajúce príliv a odliv podľa Energarctic budú dôležité aj pre jednotlivé vlády, ktoré budú musieť prechádzať na zelenšiu energiu v rámci klimatických záväzkov. Záujem by mohli mať tiež technologické firmy ako Google či Amazon, ktoré potrebujú napájať svoje arktické datacentrá. Softvér mladého tímu dokáže analyzovať zaoceánske prúdy a predpovedať tak aj okamžité objemy vyrábanej energie. Ako ukazuje ich prezentácia, používajú na to európske satelitné dáta.

Za zmienku nepochybne stojí fakt, že Energarctic tvorí trojčlenný tím zložený z portugalsko-mexicko-venezuelskej trojice Álvaro Carpinteiro, Marco Marín a Natalia Espinosa.

To len dokazuje, že nielen európske projekty, ale aj aktivity samotnej Slovenskej vesmírnej kancelárie a Agentúry SARIO majú potenciál prilákať odborníkov skutočne z celého sveta a náš vesmírny klaster sa môže stať relevantným hráčom aj v globálnom meradle.

„Naučil som sa, že mať silný a efektívny tím je dôležité na prekonanie rôznych náročných situácií v živote. Keď máš len 48 hodín na vytvorenie nápadu, ktorý môže zmeniť svet, naučiť sa zvládať prácu pod tlakom a zároveň byť schopný urobiť správne rozhodnutia bolo absolútne kritické,“ hodnotí hackathon Álvaro.

Mladému tímu držíme palce, v slovenskom kole totiž dokázali preraziť spomedzi šiestich tímov, ktoré všetky predstavili mimoriadne zaujímavé myšlienky.

„Prihlásila som sa kvôli možnosti využiť družicové dáta na vytvorenie projektu s potenciálom pozitívneho vplyvu na spoločnosť a planétu – a to spojením vesmírneho a energetického sektora,“ dodáva Natalia, elektroinžinierka z Kolumbie, ktorá získala titul zo španielskej univerzity v oblasti udržateľnej dopravy a elektrických energetických systémov.

Pomáhali špičkoví mentori

Tímom s ich projektami pomáhalo 10 špičkových mentorov. Jedným z nich bol aj Michal Csonga, ktorý vedie stratégiu pre start-upy a investičné fondy v skupine firiem 0100 Ventures. 

„Slovensko ma silné predpoklady na to, aby hralo kľúčovú rolu v nových vesmírnych odvetviach, a mali by sme čo najskôr podporiť inovačné aktivity, ktoré odštartujú ich ďalší rozvoj. Príjemne ma prekvapila špičková kvalita organizácie, pripraveného brífing materiálu pre účastníkov a rôznorodosť hackerov. Poskytlo sa viac ako 20 hodín školenia, profesionálne spísané príručky, ale aj exkluzívny prístup ku dátam, ktoré používajú vojenské a vládne výskumné centrá,“ uviedol Michal Csonga.

Organizacný tím v Bratislave (Lenka Tkáčová, Daniel Sagáth, Michal Brichta)

Zvyšné dve pódiové miesta slovenského kola obsadili tímy Sustainable Arctic a Frozen Energy.

„Naším cieľom bolo využiť dostupné satelitné údaje pre vyhľadávanie lokalít s potenciálom pre obnoviteľné zdroje energie a poskytnúť tieto informácie zákazníkovi v zrozumiteľnom formáte. Náš produkt môže taktiež pomôcť technologickým startupom dostať ich revolučné technológie bližšie ku koncovým zákazníkom,“ predstavuje projekt svojho tímu Jakub Bajzík zo Sustainable Arctic.

Jeho kolega Max Karel pripomína, že pri takýchto súťažiach je dôležité zamerať sa na konkrétny use case a začať prototypovať čo najskôr: „Príliš veľa času sme na začiatku strávili diskutovaním o detailoch a ostalo nám málo času na prepracovanie biznis plánu,“ tvrdí.

Frozen Energy taktiež riešil výzvy v súvislosti so získavanou energiou z roztápajúceho sa permafrostu, odkiaľ uniká množstvo bioplynu. Ten sa podľa nich dá zachytiť a má potenciál nahradiť aktuálne používané generátory na fosílne palivá, čím vytvorí lokálne energetické zóny. Analýzou satelitných dát potom vieme lokalizovať miesta, kde sa do tejto technológie oplatí investovať najviac.