Výskumníci z anglického Cambridgeu „vypestovali“ v Petriho miske mozog, ktorý im môže v ďalších výskumoch pomôcť pochopiť nervové ochorenia, informuje Futurism. Základom k tomuto štúdiu boli ľudské mozgové bunky, ktoré dokázali vytvoriť spojenia potrebné k ovládaniu a kontrole okolitým organickým materiálom. Mozog z laboratória sa mohol pripojiť k základnému nervovému systému a mieche z myši, aby zvládol kontrolovať jej svalovú hmotu.

Šedá mozgová hmota je pre vedcov napriek veľkým pokrokom stále neznámou, ktorá má ešte čo odhaliť. Najnovší počin výskumníkov z Cambridge má pomôcť skúmať nervové spojenia a choroby, ktoré túto sústavu postihujú. Kvôli tomu si tak v laboratóriu vytvorili model z buniek ľudského mozgu, ktorý preukázal prekvapivé chovanie.

Ohromný úspech vedcov môže odhaliť príčiny zákerných chorôb

Vedúci tímu výskumníkov z tejto univerzity, Madeline Lancaster, prezradil pre portál The Guardian, že „tieto bunky chápu ako mini-mozgy v pohybe“. Novo vytvorený mozog v laboratóriu pritom podľa vedcov vykazuje svojim správaním schopnosti podobné mozgu ľudského embria v 12. až 16. týždni vývoja, informoval Futurism. Poznatky z tohto výskumu boli zverejnené aj v časopise Nature. Štruktúra vytvoreného mozgu však bola príliš malá na to, aby bola schopná ďalších akcií a dokáže tak len kontrolovať organickú hmotu okolo neho.

Zobraziť celú galériu (1)

MRC Laboratory of Molecular Biology

Nenechaj si ujsť
Zariadenie, ktoré dokáže preniesť myšlienky na reč, je na svete. Vedci dávajú postihnutým veľké nádeje

Plne rozvinutý ľudský mozog má približne 80 až 90 miliárd neurónov, no mozog z Petriho misky má len zopár miliónov týchto spojení. Kvôli tomu sa množstvom šedej hmoty radí niekde medzi švába a rybku z akvária. K tomuto organickému mozgu vedci pridali 1 mm dlhú miechu z embrya myši, spolu s okolitými svalmi. Mozog následne začal sám vysielať neurónové spojenia, ktoré sa pripojili k mieche a začal ovládať svaly, informoval portál Big Think. Cieľom tohto výskumu je pritom skúmať práve fungovanie neurónových spojení a chorôb, ktoré sú s nimi spojené.

Zobraziť celú galériu (1)

Pixabay

Takýto výskum však môže priniesť mnoho pochybností a kontroverzných otázok, avšak v tomto prípade nie je podľa vedcov dôvod na obavy. Na rozdiel od umelo upravených génov detí čínskym vedcom nie je výskum neurónových spojení hrozbou, ktorá by mohla v ľuďoch vyvolávať obavy. Napriek tomu je to veľký krok vpred, ktorým môžu výskumníci pochopiť neurónové siete a vysvetliť, prečo dochádza napríklad k vzniku epilepsie alebo schizofrénie, informoval The Guardian.