Je to správne?

Aj keď má táto kontroverzná technológia zaiste potenciál byť emocionálne silnou spomienkou na blízkych, vyvoláva aj množstvo otázok. Pomôže takýto „AI duch“ pri spracovaní smútku? Ako túto technológiu vysvetlíme deťom? A čo otázky bezpečnosti – kto bude mať prístup k tvojej digitálnej replike po vašej smrti?

Tento koncept tiež otvára etické dilemy. Ako autenticky môže AI zachytiť komplexnosť ľudskej osobnosti a emócií? Je správne vytvárať takto „živú“ verziu niekoho, kto už odišiel? Na tieto otázky morálky zatiaľ neexistujú uspokojivé odpovede.

Pixabay

Budúcnosť digitálneho posmrtného života

Life’s Echo nie je jediným hráčom na tomto poli. Podobné koncepty predstavili aj služby ako Eternos či Project Lazarus, no Life’s Echo sa od ďalších spomínaných odlišuje dôrazom na autentickosť hlasu a rozsah zhromaždených spomienok.

Napriek technologickému pokroku však zostáva táto predstava pre mnohých ľudí nepríjemnou. Myšlienka, že by niekto mohol viesť konverzáciu s „tebou“ roky po vašej smrti, môže byť pre niekoho fascinujúca, no pre iných desivá a nemorálna.

Jedno je však isté. Technológie na poli „digitálneho posmrtného života“ sa stávajú čoraz sofistikovanejšími a postupom času si môžu nájsť miesto v určitých skupinách ľudí. Či to bude znamenať nový spôsob, ako udržiavať spomienky nažive, alebo len ďalší krok do znepokojivého sveta umelých emócií, ukáže až čas.