Vedci v laboratóriu pri netradičnom experimente pozorovali prekvapivú vlastnosť kovov, ku ktorej došlo v špecifických podmienkach a zatiaľ len v nesmierne malej mierke. Ako informuje portál ScienceAlert, počas týchto experimentov sa podarilo pozorovať samoliečiace vlastnosti platiny, pričom nikdy pred tým sa takýto proces zaznamenať nepodarilo – sci-fi filmy sú ich však plné a potenciál je obrovský.

Nová éra materiálov

Pomocou špeciálneho elektrónového mikroskopu vedci naťahovali vzorku platiny, umiestnenú vo vákuovej komore, 200-krát za sekundu. Vzorka s veľkosťou len 40 nanometrov sa začala správať spôsobom, ktorý vedci nečakali a podarilo sa im zaznamenať samoliečiace vlastnosti, keď si kov opravil praskliny vzniknuté takýmto namáhaním.

Po približne 40 minútach pozorovania sa začala prasklina sama zaceľovať a podľa autorov štúdie, ktorej výsledky zverejnili prostredníctvom vedeckého žurnálu Nature, ide o jasný dôkaz prirodzenej vlastnosti niektorých kovov „liečenia“ mikroskopických poškodení, ktoré na nich vzniknú. Celý tento proces má však zatiaľ jeden zásadný háčik.

Craig Fritz

Aj keď sa totiž podarilo takýto proces pozorovať, nie je zatiaľ jasné, čo presne ho spôsobuje a ako funguje. Potenciál však môže byť obrovský a ak by sa podarilo takéto zaceľovanie poškodení kovových komponentov aplikovať aj v praxi, ľudstvo by malo v rukách technologický prevrat nevídaných rozmerov.

Materiály od AI

Materiálové inžinierstvo zažíva obrovský boom a to už aj vďaka umelej inteligencii. Systém Google DeepMind tak pomohol objaviť až 2 milióny úplne nových materiálov a ako dodáva Financial Times, AI má potenciál takýmto spôsobom pomôcť technológiám obnoviteľných zdrojov či dokonca výpočtovej techniky.

Možné vysvetlenie

Aj keď si vďaka tomuto pozorovaniu tím vedcov pripísal absolútne prvenstvo, samotný proces niektorých expertov až tak veľmi neprekvapil. Už dávnejšie sa totiž objavili štúdie, ktoré predpovedali možnosť zaceľovania mikroskopických trhlín v kovoch. Michael Demkowicz, ktorý tento proces predpovedal, pracoval aj na štúdii, ktorá ho tentoraz priamo pozorovala.

Čo za týmto procesom stojí zatiaľ jasné nie je, avšak podľa niektorých môže ísť jednoducho o takzvané studené zvary, ktoré môžu vznikať aj pri izbovej teplote. Faktom ostáva, že na skutočné pochopenie tohto procesu je nutný ďalší výskum, ktorý odhalí, či existuje spôsob jeho využitia v praxi alebo ide len o vedeckú zaujímavosť.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú