Saturnov mesiac Enceladus sa už dlhšie považuje za jeden z najzaujímavejších objektov v slnečnej sústave. Pod jeho hrubou vrstvou ľadu sa totiž nachádza slaný oceán, v ktorom by mohli panovať podmienky vhodné pre život. Najnovšia štúdia vedcov z Oxford University, Southwest Research Institute a Planetary Science Institute však prináša ešte dôležitejšie zistenie. Enceladus má zrejme dlhodobú tepelnú stabilitu potrebnú na to, aby sa v ňom život mohol nielen objaviť, ale aj udržať.

Teplo aj na severnom póle

Doteraz sa vedci domnievali, že väčšina tepla uniká iba z južného pólu, kde Cassini pozorovala dramatické výtrysky vodnej pary a ľadu z hlbokých prasklín v povrchu. Nová analýza však odhalila výrazný tok tepla aj na severnom póle. Ide o región, ktorý bol doteraz považovaný za geologicky neaktívny.

Tím výskumníkov využil dáta z misie NASA Cassini, ktorá snímala severný pól v období hlbokej zimy (2005) a následne počas leta (2015). Porovnanie týchto pozorovaní umožnilo určiť, ako sa teplo z „teplého“ podpovrchového oceánu (s teplotou okolo 0 °C) dostáva cez ľadovú škrupinu až na extrémne chladný povrch, kde sa vyžaruje do vesmíru. Povrchová teplota Enceladu pritom dosahuje približne –223 °C.

„Pochopenie, koľko tepla Enceladus celkovo stráca, je kľúčové pre určenie, či môže podporovať život. Je úžasné, že tieto nové výsledky podporujú predstavu o dlhodobej stabilite Enceladu, čo je rozhodujúci faktor pre vývoj života,“ uviedla Dr. Carly Howett z Oxfordskej univerzity a Planetary Science Institute v Tucsone.

University of Oxford/NASA/JPL-CalTech/Space Science Institute (PIA19656 and PIA11141)

Zdroj energie

Teplo, ktoré udržiava oceán v kvapalnom stave, nevzniká len vďaka rádioaktívnemu rozkladu hornín, ale najmä v dôsledku tzv. slapového ohrevu. Saturn svojou gravitáciou neustále „ťahá“ a „stláča“ Enceladus počas jeho obehu, čím vytvára trenie v jeho vnútri a generuje teplo.

Ak by Mesiac získaval menej energie, jeho geologická aktivita by postupne utíchla a oceán by mohol zamrznúť. Príliš veľké množstvo energie by naopak mohlo destabilizovať jeho prostredie. Nová štúdia však naznačuje, že Enceladus si udržiava rovnováhu, čo je základná podmienka pre dlhodobú existenciu obývateľného prostredia.

NASA

„Enceladus je jedným z kľúčových cieľov pri hľadaní života mimo Zeme. Pochopenie, ako sa jeho vnútorná energia správa v dlhodobom horizonte, je zásadné pre určenie jeho potenciálu podporovať život,“ vysvetľuje Dr. Georgina Miles zo Southwest Research Institute a Oxfordskej univerzity, hlavná autorka štúdie.

Hrúbka ľadovej škrupiny a budúce misie

Zaujímavým prínosom práce je aj fakt, že tepelné dáta možno využiť na odhad hrúbky ľadovej škrupiny, čo je dôležitý parameter pre plánovanie budúcich misií. Výsledky ukazujú, že ľad na severnom póle dosahuje hrúbku 20 až 23 kilometrov, zatiaľ čo priemerne má Enceladus po celej planéte vrstvu hrubú približne 25 až 28 kilometrov. Ide o o niečo väčšiu hodnotu, než sa predpokladalo na základe predchádzajúcich modelov.

Tieto údaje poskytnú vedcom nové obmedzenia pre modelovanie slapového ohrevu, hrúbky ľadovej vrstvy a dlhodobého vývoja podpovrchového oceánu. V budúcnosti môžu byť kľúčové pre misie, ktoré plánujú skúmať Enceladus priamo, napríklad pomocou robotických landerov alebo podmorských sond, ktoré by prenikli cez ľad až do jeho skrytého oceánu.

Otázkou však zostáva, či je oceán na Encelade dostatočne starý na to, aby sa v ňom mohol vyvinúť život. Vek tohto prostredia je zatiaľ neznámy, no nová štúdia jasne ukazuje, že fyzikálne podmienky pre jeho vznik a udržanie už existujú.

Čítajte viac z kategórie: Novinky