Čínski astronómovia oslavujú obrovský úspech. Ich marťanský rover Zhurong, ktorý na červenej planéte pristál v roku 2021, našiel dôkazy, že tekutá voda bola na Marse aj relatívne nedávno a možno sa na ňom stále nachádza. Vedci o novom objave informovali prostredníctvom štúdie publikovanej prostredníctvom portálu Science Advances.

Tekutá voda na červenej planéte

Vedecký konsenzus hovorí, že na Marse pred asi 3 miliardami rokov existoval oceán slanej vody. Nie je úplne jasné, kam sa voda z neho podela – vedci veria, že sa môže skrývať aj pod povrchom planéty –, no zanechala za sebou soľ. Táto soľ sa následne stala prirodzenou súčasťou marťanských dún.

Čínski vedci sú presvedčení, že práve táto soľ spôsobila, že sa na Marse nachádzala tekutá voda ešte pred zhruba 400 000 rokmi. Doteraz pritom vedci verili, že v tomto období už na Marse voda dávno nebola.

Spomínané duny vytvorili akési miniatúrne nádrže, keď odhalili ľad, ktorý sa skrýval pod povrchom. Tento ľad sa následne po kontakte so soľou začal topiť podobne, ako keď v zime solíme cesty. Vo veľkej miere tu zohrala rolu aj cyklická zmena naklonenia Marsu, ktorá sa opakuje každých 124 000 rokov. Práve zmena naklonenia mala zvýšiť teplotu pólov pokrytých ľadovými čiapočkami natoľko, aby umožnila vyparovanie.

Voda na póloch sa následne vyparila a v riedkej marťanskej atmosfére sa dostala až k týmto nádržiam, pričom kvôli ochladeniu spôsobila sneženie. Napadaný sneh sa po kontakte so soľou opäť roztopil, hovoria vedci v štúdii. Vodu v týchto nádržiach nazvali „moderná voda“, je však nejasné, či sa niektoré z týchto miniatúrnych nádrží zachovali dodnes. Vznikať mali v období pred 1 400 000 až 400 000 rokmi.

Už sa stihla vypariť

Vedci sa domnievajú, že v dôsledku prudkých teplotných výkyvov, ktorými červená planéta pravidelne prechádza, sa táto tekutá voda medzičasom vyparila, píše portál SPACE, ktorý vyspovedal autorov štúdie. Aj tak ale ide o prelomové zistenie, ktoré môže zmeniť, ako získavajú vodu naše marťanské kolónie.

„Tento jav bol zdokumentovaný na jednom mieste, ale mal by sa vzťahovať na pomerne veľkú časť povrchu Marsu v podobných zemepisných šírkach,“ povedal pre SPACE Manasvi Lingam, odborný asistent astrobiológie na Floridskom technologickom inštitúte, ktorý sa na novom výskume nepodieľal.

Ak sa tento objav podarí potvrdiť, je možné, že tento proces môžeme simulovať a vytvoriť si tak na Marse zásoby vody pre budúce kolónie. Jednoznačne je to efektívnejšie než prepravovať obrovské nádrže s vodou.

Zhurong má problém

Čínsky rover Zhurong sa po objave dostala do problému, ktorý mnohí prirovnávajú k duseniu. Je totiž prikrytý vrstvou marťanského prachu, ktorá obmedzuje vitálne funkcie. Najhoršie sú na tom solárne panely, ktorých výkon je vrstvou prachu výrazne znížený. Portál SPACE informuje, že aktivity roveru sa obnovia, keď výkon solárnych panelov dosiahne aspoň 140 W a teplota sa zvýši na -15 stupňov Celzia. Momentálny stav výkonu a teploty nie je verejne známy.

Po tomto majstrovskom objave prišli návrhy, aby sa budúce misie zamerali na hľadanie mikróbov, ktorým slané prostredie vyhovuje.

Takéto mikróby poznáme aj na Zemi, pričom ich bežne nachádzame na soľných pláňach. Momentálne sa nedá vylúčiť, že podobná forma života sa nachádzala aj na Marse, prípadne sa na ňom stále nachádza.