Takto sa robia pokračovania. Prekvapivý herný hit dostal skvelého, no desivého nástupcu (recenzia)

Originálna platformovka s hororovými prvkami Little Nightmares patrila k jedným z najpríjemnejších prekvapení herného roku 2017. Titul síce nebol dokonalý, kedy sa mu vyčítala krátka i plochá hrateľnosť, jedinečná kombinácia puzzle adventúry s elementmi survival hororu, rovnako ako silné postavy a kvalitný príbeh, však jasne dominovali, vďaka čomu sa pokračovanie stalo pozorne sledovanou záležitosťou.

Prvý Little Nightmares sa v dobe vydania tešil obľube najmä svojským pristupovaním k hororu, kedy sa hráč vžil do nemej a krehkej postavy Six. Hra sa do pamätí hráčov vtesnala ako nezvyčajne tajomné dobrodružstvo, stavajúce detského hrdinu pred surovosť a nechutnosť osobitého univerza.

FonTech

Pokračovanie sa v týchto šľapajach vôbec nebojí pokračovať, pričom za pochodu okrem kladných stránok pôvodnej hry reštauruje aj takmer všetky jej zápory. Dvojka nedávno dorazila a hneď na úvod treba konštatovať, že je skvelou, no stále nie tou najlepšou hrou na trhu.

Evolúcia v dobrom aj v zlom

Fanúšikovia môžu ostať zarazení už v úvode, kedy sa im naskytne pohľad na neznámeho Mona. Hlavu v smútku ale mať nemusia, keďže pôvodná hrdinka Six v hre prítomná samozrejme je, no je posunutá na druhu koľaj, ako nehrateľná dvojička neustále nasledujúca hlavného hrdinu.

Aj napriek zmene ovládaného charakteru, univerzum samotné ostáva rovnaké. Príbeh, zasadený po udalostiach jednotky, je zahalený rúškom tajomna a buduje na neurčitosti vzťahu Mona a takmer po celú dobu prítomnej Six.

FonTech

Vo výsledku je ale premisa v porovnaní s debutom o čosi obšírnejšia a vyvoláva viac otázok, ako ich nakoniec zodpovie. Po celú dobu hrania je hráč postavený do pozície neistého terča, kedy mu svižný tok udalostí nedovolí sa zamyslieť nad tým, prečo je vlastne každý jeden aspekt sveta postavený voči jeho existencii.

FonTech

Mono pôsobí ako sympatický charakter, ktorý dokáže tentokrát stlačením príslušného gombíka osloviť parťáčku Six. Tá sa následne k hrdinovi priblíži, čo je využiteľné najmä pri hádankách. Logické rébusy, využívajúce primárne členitosť lokalít a zasadenie kamery do strany (2,5 D perspektíva) sú aj v prípade pokračovania opäť kľúčovým prvkom hrateľnosti.

Obrovským plusom je odlišný prístup k príbehu, pretavujúcom sa do hrateľnosti

Okrem tradičného prisúvania schodíkov, preskakovania prekážok a rozkladania váhy, v prechode úrovňami ti pomôže aj Six, ktorá ti doslova podá pomocnú ruku pri preskakovaní dlhších priepastí, respektíve zodvihne k vyšším, na prvý pohľad nedosiahnuteľným priečkam.

S výnimkou toho, hádanky sú takmer identické s predchodcom, kedy často pozostávajú z tradičného trojlístka hrateľnosti – skrývaním sa pred nepriateľmi, otváraním zamknutých dverí a lozenia. Nebýva raritou, že sa tieto tri prvky navzájom prepletajú, a tak útek pred nepriateľom je často napnutejší o aspekt prelezenia prekážky, respektíve odomknutia brány.

Hádanky môžu na prvý pohľad pôsobiť jednoducho, no majú svoj zmysel a najmä sa drasticky neopakujú. Fungujú ako záblesky oddychu medzi akčnejšími pasážami v podobe neustáleho skrývania sa a utekania.

Inovácie a hlbšia hrateľnosť

Novinkou je boj na blízko. Keďže Mano je drobný obdobne ako Six a celý svet na vôkol je gigantický, pomerne veľké sú aj trúbky alebo pálky, ktoré môže hlavný hrdina tentokrát chytiť do ruky a zneškodniť nimi prekážky či nepriateľov.

FonTech

V každom prípade ale nejde o tradičné zbrane ako v ostatných hrách, a pretože sú neprimerané veľké hrdinom, väčšinu času sú len na jedno použitie, a teda sú pohodené len tam, kde ich je treba. Z ich sporadického využitia ale nemusíš smútiť, pretože narábanie s nimi nie je najintuitívnejšie a často vedie k hneď niekoľkým reštartom.

Obdobne je na tom už spomínané prekonávanie prekážok, ktoré nie vždy reaguje tak, ako by si zamýšľal. Väčšie priepasti, kedy sa máš chytiť ruky Six, budeš už spravidla prechádzať na niekoľký pokus, čo zážitok z neustále sa zhusťujúcej atmosféry môže zbytočne rušiť.

Nenechaj si ujsť
RECENZIA: Skvelý nápad v mizernom prevedení. Temný ekoterorista je veľkým sklamaním

Stopercentne na tom nie je ani technická stránka, kedy sa môže stať, že sa zasekneš v neviditeľnej textúre, kde jediným východiskom je neodkladný reštart od checkpointu. V tomto smere ide ale o minimalistické zakopnutia opraviteľné pominuteľnou aktualizáciou.

FonTech

Špičková grafika, otázna praktickosť dizajnu

Titul zdobí špičkový a temným vyobrazením aj jedinečný vizuál. Hra sa ponáša primárne v ponurých farbách navodzujúcich depresívnu atmosféru, kde hlavné husle hrá rozmanitosť a detailnosť prostredí, pričom mnohé objekty majú tendenciu pôsobiť až fotorealisticky.

Citeľný rozdiel v porovnaní s predchodcom je viditeľný už v samotnom úvode. Little Nightmares 2 je zasadené do otvorenejších lokalít, hoci svojho lineárneho ducha hra nestratila. Úrovne sú vďaka variabilite prostredí zábavnejšie, a teda sa tak rýchlo, ako v prípade koridorov jednotky, neopozerajú.

FonTech

Priebeh hrou je po technickej stránke plynulý a nerušivý, kedy treba pochváliť rozhodnutie autorov, uprednostňujúcich umeleckejšie poňatý realizmus pred pixel artom alebo iným, aktuálne uprednostňovaným, umeleckým štýlom.

Hrateľnosť je skvelá, nie však stopercentná a občas podkopáva nohy 

Ako grafika, tak aj zvuky a hudba, budujú hrôzostrašnú náladu surrealistického sveta. Dizajn postáv, nepriateľov a najmä bossov je opäť jedinečný, pričom aj tá najmenšia súčasť herného sveta je podstatnou skladačkou v mechanizme budovania strachu z neznáma.

Little Nightmares totiž nestraší na skriptovaných ľakačkách, ale na objavovaní nepoznaného, skazeného a odvíjajúc sa od týchto faktorov tiež nepríjemne prekvapivého sveta. Náladová je aj hudba, ktorej je v hre o čosi menej ako býva zvykom, no na druhej strane, hráč pri jej spustení okamžite zbystrí pozornosť. Jej absenciu plnohodnotne nahradzujú svojské zvukové efekty, kedy sa im prikladá až neprirodzene veľká dôležitosť, čo dokonale zapadá do neútešnej atmosféry herného sveta.

FonTech

Vlastný zvuk má dvihnutie predmetu, hod, úder, skok, ale napríklad aj pád, z ktorého tupého zvuku pri náraze tela Mana na dno priepasti doslova zamrazí. Ako som naznačoval, atmosféra drobného hororového sveta je síce skoro bezkonkurenčná, no jej dávkovanie kazí na pohľad nádherný, ale v mnohých smeroch nepraktický dizajn.

Levely sú často navrhnuté do jednej farby, čo síce vyzerá dobre a plní úlohu pochmúrnosti, z herného hľadiska ale ide o pragmatický nezmysel. Môže sa stať, že v pravidelných intervaloch narazíš na oblasti, kde na prvý pohľad nebudeš vedieť, čoho sa chytiť, po čom vyliezť, respektíve či sa od teba očakáva interakcia s určitým predmetom.

Akýmsi náznakom v týchto pasážach je špecifické zakomponovanie Six, ktorá má vo zvyku nepriamo poukazovať na kľúčové aspekty daných scén. Aj keď ide o chvályhodné využitie nehrateľnej postavy, nie je implementované všade, kde by sa mohlo zísť.

Netreba sa diviť, ak hráči počkajú na zlacnenie

Kým nedostatky spomenuté vyššie patria skôr k drobnostiam, zásadným mínusom novinky je dĺžka hernej doby, ktorá pri prvom prejdení zaberie priemernému hráčovi zhruba 6 hodín. Hra pozostáva z piatich kapitol, pričom každá z nich je situovaná do iného prostredia s vlastným umeleckým podtónom a kreatúrami.

FonTech

Väčšinu času ťa bude dopredu poháňať potreba otočenia ďalšieho listu príbehu, vykladaného primárne okolím a len okrajovo jeho protagonistami. V závislosti od pomalého, no zároveň uspokojivého odhaľovania záplatky je možné, že väčšina hráčov strihne prvý prechod na jedno posedenie, čo môže za 30 € pôsobiť ako prehnaná investícia.

Kratšiu hernú dobu kompenzuje rozmanitosť univerza

Na druhej strane autori naprieč rôznorodými kapitolami vyplytvali väčšinu fantázie na rozdielnosť nástrah, nepriateľov a najmä špecifických bossov, kedy by ďalšie umelé naťahovanie príbehu mohlo pôsobiť zbytočne otravne a lacno.

Vzhľadom na hororovú hrateľnosť poháňanú túžbou po odhaľovaní tajomného scenára, na tragickej úrovni je aj opätovná hrateľnosť. Ruku v ruke s tým je aj absentujúca inšpirácia pri nachádzaní zberateľských predmetov, ktoré v prípade tejto hry predstavujú čiapky pre hlavného hrdinu.

Ich zbieranie nepatrí medzi najzáživnejšie prvky herného segmentu, čomu nenapomáha ani fakt, že spĺňajú len vizuálnu funkciu. Akýkoľvek efekt napomáhajúci k rozrušeniu skalopevne nastavenej hrateľnosti tu nanešťastie nenájdeš.

Zhodnotenie

Little Nightmares 2 je zážitkom, aký sa v hernom svete často nevidí. Ponúka brutálne a zvrátené scenérie ako vytrhnuté z najkrutejších japonských hororov, zaobalené do hrateľnosti balansujúcej medzi plošinovkovými a logickými pasážami.

Oproti predchodcovi si hra polepšila najmä v oblasti hrateľnosti, pričom sme sa dočkali možnosti útočenia na nepriateľov alebo vynovených hádaniek, vyplývajúci z kooperácie so spoločníkom ovládaným umelou inteligenciou.

FonTech

Autori zapracovali aj na výprave, kedy je príbeh vďaka vykresleniu postavy Six z inej perspektívy v istých momentoch až nervydrásajúci a zabezpečuje, že na osudoch oboch postáv naozaj záleží. Nechýba ani zásadný, „ústa otvárajúci“ zlom v príbehu, a to všetko bez jediného zmysluplného dialógu.

Zamrzí naopak kratšia herná doba a nízka miera znovuhrateľnosti. Zároveň by nebola navnivoč akákoľvek pomocná ruka pri preskúmavaní okolia, kedy primárne jeho aktívne súčasti, potrebné k prechodu úrovňami, by si zaslúžili aspoň drobné grafické odlíšenie od ostatných prvkoch na scéne. V konečnom dôsledku tak ide príjemnú evolúciu prekvapivého hitu z roku 2017, ktorý pre fanúšikov môže síce pôsobiť ako déjà vu, no určite ich nesklame.

Čítajte viac z kategórie: Hry

HODNOTENIE

8/10