4. Slabý marketing: Betamax (1975 – 1988)

Betamax bol technologicky vyspelý systém, ktorý mal v 70. a 80. rokoch ambíciu stať sa dominantným formátom pre domáce nahrávanie videa. Sony ho predstavilo v roku 1975 ako konkurenciu pre VHS od spoločnosti JVC. V mnohých technických aspektoch bol Betamax lepší – ponúkal vyššiu kvalitu obrazu, lepšiu zvukovú stopu a kompaktnejšie kazety. Napriek tomu však prehral slávnu „VHS vojnu“ a v roku 1988 bol v podstate mŕtvy.

Hlavným dôvodom neúspechu bola zlá obchodná stratégia a marketing. Sony si totiž chcel Betamax ponechať pod kontrolou a odmietlo licencovať jeho technológiu iným výrobcom. JVC, na druhej strane, umožnilo mnohým firmám vyrábať VHS prehrávače aj kazety, čo spôsobilo, že VHS bolo dostupnejšie a lacnejšie. Spotrebitelia prirodzene uprednostnili formát, ktorý mal viac možností a lepšiu dostupnosť.

Ďalším problémom bol obsah. Filmové štúdiá sa rýchlo priklonili k VHS, pretože ponúkalo dlhší čas nahrávania. Kým Betamax mal kapacitu iba 60 minút, VHS ponúkalo až 120 minút, čo bolo ideálne pre celé filmy. Navyše, keď sa v 80. rokoch rozbehol trh s videopožičovňami, VHS dominovalo – zákazníci jednoducho našli viac filmov na VHS ako na Betamaxe. Napriek lepšej kvalite Sony prehralo boj o štandardizáciu a v roku 1988 ukončilo výrobu Betamax prehrávačov.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE ->>>

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.