Niet pochýb o tom, že spoločnosť Intel je mnohonásobne väčšou, než jeho priamy konkurent AMD. Napriek tomu spolu v určitej dobe dokázali zvádzať vyrovnaný súboj, ktorý sa v posledných rokoch znovu opakuje. 

Spoločnosť Intel je takpovediac stvoriteľom moderných procesorov, nakoľko ako prvá a jediná spoločnosť prišla na trh a architektúrou x86 a zaistila si tak na dlhú dobu monopolné postavenie. Jej najväčší konkurent, spoločnosť AMD, vznikla len o rok neskôr a spočiatku slúžila len ako externý výrobca procesor pre Intel.

To však netrvalo dlho, nakoľko sa spoločnosť Intel sústredila na to, aby si všetko dokázala vyrobiť sama a s týmto cieľom funguje dodnes. V daný moment AMD nezostávalo nič iné, len aby sa nejakým spôsobom dokázala udržať na trhu, čo sa jej aj viac-menej podarilo (aj okopírovaním starších Intel procesorov) a po ťažkom období možno povedať, že je AMD späť.

Ako na horskej dráhe

História oboch spoločnosti je radikálne odlišná. Kým spoločnosť Intel sa stabilne zväčšovala a išla si svojou vlastnou cestou, v prípade AMD je príbeh o čosi zaujímavejší, preto sa mu budeme venovať intenzívnejšie. Dalo by sa povedať, že história tejto spoločnosti je ako na horskej dráha. Zlé obdobia striedali lepšie a azda tie najväčšie rozdiely je vidieť v tomto tisícročí. Po úspešnom vstupe architektúry K7 a K8 sa zdalo, že AMD nemôže v tomto smere ohroziť. Koniec koncov, práve architektúra K8 priniesla 64-bit inštrukčnú sadu, vďaka čomu mohol systém využívať aj viac ako 4 GB RAM.

Napriek kvalitám čipov Athlon XP a Athlon 64 trh s procesormi upadal a táto situácia trvala niekoľko rokov. Následne na to prišiel Intel s procesormi Core 2 Duo, ktoré boli pre AMD nedostihnuteľné. Na poli desktopových procesorov sa tak usadil staronový kráľ a AMD sa viac začalo sústrediť na APU čipy a na strednú triedu procesorov. Zaujímavý fakt je ten, že predtým, než AMD rokovalo o odkúpení spoločnosti ATI, tak prebiehali rokovania aj s Nvidiou. Zástupcovia sa však nedohodli na jednej štruktúre spoločného podniku a tak z toho nakoniec nič nevzišlo.

Google: Vývoj akcií AMD od jej vzniku

Spoločnosť Intel však stále rástla ďalej a naopak, AMD sa posúvalo stále nižšie a nižšie. Kým na prelome tisícročí bola cena akcií na úrovni 44 dolárov, pre príchodom architektúry Bulldozer (2011) bola ich cena na úrovni niečo málo cez 2 doláre. A ako z histórie vieme, príchod novej architektúry bol prepadák.

AMD: Architektúra Bulldozer mala AMD vytiahnuť znovu na vrchol

Napriek veľkému množstvu jadier nedokázal tento procesor plnohodnotne konkurovať a navyše spotreboval aj veľké množstvo energie, z čoho vznikali aj rôzne vtipy a tom, ako procesory AMD hrejú. Dokonca ani systém Windows 7 mal s touto architektúrou istý čas problémy a veľa ľudí preto stavilo na istotu v podobe Intelu.

Orientácia na konzoly a nová generácia Zen procesorov

Po tomto fiasku to síce spoločnosť nezabalila, no v jej vedení sa vystriedalo niekoľko ľudí a kľúčovou postavou v tom zohral Rory Read, ktorý dokázal firmu znovu postaviť na nohy, no na inom fronte. AMD sa začalo sústrediť hlavne na konzoly a vieme, že ako PS4, tak aj Xbox či Nintendo poháňajú čipy od AMD a inak tomu nebude ani v nasledujúcich generáciách.

AMD

Dnes je na čele spoločnosti Lise Su, niekdajšia viceprezidentka, ktorá stojí za návratom AMD do high-endu v prípade desktopových procesorov. Osamostatnilo sa tiež grafické oddelenie Radeon, čo zefektívnilo napredovanie ako v prípade grafických kariet, tak aj u procesorov.

Ako fénix z popola

Len málo ľudí však verilo, že sa AMD dokáže z toho všetkého pozviechať a napriek tomu, že príchod architektúry Zen bol veľmi ospevovaný, veľa ľudí tomu neverilo a očakávalo, že to dopadne rovnako zle, ako v prípade Bulldozeru. Našťastie sa to ale nestalo a aj keď sa procesory Ryzen spočiatku potýkali s problémami, dnes na trh mieri už ich tretia generácia a možno povedať, že sa k procesorom Intel výrazne priblížili a v mnohých smeroch ich aj predbehli.

Nejde pritom len o počet jadier. V prípade AMD hrá do karát aj efektívnejší výrobný proces, ktorý v poslednej generácii dosiahol 7 nm. Intel sa síce počtom jadier doťahuje, ale stále využíva dnes už zastaralý 14 nm proces, ktorý sa síce stále vylepšuje, ale prvýkrát bol predstavený pred štyrmi rokmi.

Screenshot/CPUbenchmark

Mnoho ľudí preto presedlalo z Intelu na AMD rovnako, ako tomu bolo pred pár rokmi, keď prechádzali z AMD na Intel. Dnes už prakticky neexistujú žiadne problémy s kompatibilitou a ako bolo povedané na začiatku, hoci je Intel mnohonásobne väčšia spoločnosť s väčšími (a hlavne vlastnými) zdrojmi, spoločnosť AMD jej dokáže plnohodnotne konkurovať.

Intel síce stále trhu dominuje, no už aj tu cítiť tlak, že je potrebné priniesť niečo nové a inovatívne. To je len a len dobré pre nás ako spotrebiteľov, nakoľko sa môžme tešiť na ostré súboje týchto dvoch spoločností. Boj o zákazníka bude silný a profitovať z toho budeme hlavne my.