Niet pochýb o tom, že spoločnosť Intel je mnohonásobne väčšou, než jeho priamy konkurent AMD. Napriek tomu spolu v určitej dobe dokázali zvádzať vyrovnaný súboj, ktorý sa v posledných rokoch znovu opakuje. 

Tisíce ľudí prídu o prácu. Firma, ktorú pomohol založiť Elon Musk, prináša robota budúcnosti

Súboj gigantov sa vyostruje. Microsoft pracuje na novej AI, ktorá „pohltí“ ChatGPT aj Gemini

SpaceX predbehol NASA. Takto vyzerá jeho nový vesmírny skafander

Spoločnosť Intel je takpovediac stvoriteľom moderných procesorov, nakoľko ako prvá a jediná spoločnosť prišla na trh a architektúrou x86 a zaistila si tak na dlhú dobu monopolné postavenie. Jej najväčší konkurent, spoločnosť AMD, vznikla len o rok neskôr a spočiatku slúžila len ako externý výrobca procesor pre Intel.

To však netrvalo dlho, nakoľko sa spoločnosť Intel sústredila na to, aby si všetko dokázala vyrobiť sama a s týmto cieľom funguje dodnes. V daný moment AMD nezostávalo nič iné, len aby sa nejakým spôsobom dokázala udržať na trhu, čo sa jej aj viac-menej podarilo (aj okopírovaním starších Intel procesorov) a po ťažkom období možno povedať, že je AMD späť.

Ako na horskej dráhe

História oboch spoločnosti je radikálne odlišná. Kým spoločnosť Intel sa stabilne zväčšovala a išla si svojou vlastnou cestou, v prípade AMD je príbeh o čosi zaujímavejší, preto sa mu budeme venovať intenzívnejšie. Dalo by sa povedať, že história tejto spoločnosti je ako na horskej dráha. Zlé obdobia striedali lepšie a azda tie najväčšie rozdiely je vidieť v tomto tisícročí. Po úspešnom vstupe architektúry K7 a K8 sa zdalo, že AMD nemôže v tomto smere ohroziť. Koniec koncov, práve architektúra K8 priniesla 64-bit inštrukčnú sadu, vďaka čomu mohol systém využívať aj viac ako 4 GB RAM.

Napriek kvalitám čipov Athlon XP a Athlon 64 trh s procesormi upadal a táto situácia trvala niekoľko rokov. Následne na to prišiel Intel s procesormi Core 2 Duo, ktoré boli pre AMD nedostihnuteľné. Na poli desktopových procesorov sa tak usadil staronový kráľ a AMD sa viac začalo sústrediť na APU čipy a na strednú triedu procesorov. Zaujímavý fakt je ten, že predtým, než AMD rokovalo o odkúpení spoločnosti ATI, tak prebiehali rokovania aj s Nvidiou. Zástupcovia sa však nedohodli na jednej štruktúre spoločného podniku a tak z toho nakoniec nič nevzišlo.

Spoločnosť Intel však stále rástla ďalej a naopak, AMD sa posúvalo stále nižšie a nižšie. Kým na prelome tisícročí bola cena akcií na úrovni 44 dolárov, pre príchodom architektúry Bulldozer (2011) bola ich cena na úrovni niečo málo cez 2 doláre. A ako z histórie vieme, príchod novej architektúry bol prepadák.

Napriek veľkému množstvu jadier nedokázal tento procesor plnohodnotne konkurovať a navyše spotreboval aj veľké množstvo energie, z čoho vznikali aj rôzne vtipy a tom, ako procesory AMD hrejú. Dokonca ani systém Windows 7 mal s touto architektúrou istý čas problémy a veľa ľudí preto stavilo na istotu v podobe Intelu.

Orientácia na konzoly a nová generácia Zen procesorov

Po tomto fiasku to síce spoločnosť nezabalila, no v jej vedení sa vystriedalo niekoľko ľudí a kľúčovou postavou v tom zohral Rory Read, ktorý dokázal firmu znovu postaviť na nohy, no na inom fronte. AMD sa začalo sústrediť hlavne na konzoly a vieme, že ako PS4, tak aj Xbox či Nintendo poháňajú čipy od AMD a inak tomu nebude ani v nasledujúcich generáciách.

Dnes je na čele spoločnosti Lise Su, niekdajšia viceprezidentka, ktorá stojí za návratom AMD do high-endu v prípade desktopových procesorov. Osamostatnilo sa tiež grafické oddelenie Radeon, čo zefektívnilo napredovanie ako v prípade grafických kariet, tak aj u procesorov.

Ako fénix z popola

Len málo ľudí však verilo, že sa AMD dokáže z toho všetkého pozviechať a napriek tomu, že príchod architektúry Zen bol veľmi ospevovaný, veľa ľudí tomu neverilo a očakávalo, že to dopadne rovnako zle, ako v prípade Bulldozeru. Našťastie sa to ale nestalo a aj keď sa procesory Ryzen spočiatku potýkali s problémami, dnes na trh mieri už ich tretia generácia a možno povedať, že sa k procesorom Intel výrazne priblížili a v mnohých smeroch ich aj predbehli.

Nejde pritom len o počet jadier. V prípade AMD hrá do karát aj efektívnejší výrobný proces, ktorý v poslednej generácii dosiahol 7 nm. Intel sa síce počtom jadier doťahuje, ale stále využíva dnes už zastaralý 14 nm proces, ktorý sa síce stále vylepšuje, ale prvýkrát bol predstavený pred štyrmi rokmi.

Mnoho ľudí preto presedlalo z Intelu na AMD rovnako, ako tomu bolo pred pár rokmi, keď prechádzali z AMD na Intel. Dnes už prakticky neexistujú žiadne problémy s kompatibilitou a ako bolo povedané na začiatku, hoci je Intel mnohonásobne väčšia spoločnosť s väčšími (a hlavne vlastnými) zdrojmi, spoločnosť AMD jej dokáže plnohodnotne konkurovať.

Intel síce stále trhu dominuje, no už aj tu cítiť tlak, že je potrebné priniesť niečo nové a inovatívne. To je len a len dobré pre nás ako spotrebiteľov, nakoľko sa môžme tešiť na ostré súboje týchto dvoch spoločností. Boj o zákazníka bude silný a profitovať z toho budeme hlavne my.