Využíva elektrinu ako nástroj prežitia. Vedci objavili jedinečný strom

Zvyčajne ak do stromu udrie blesk, zanechá na ňom značné poškodenia. Elektrický výboj keď prejde kmeňom, pôsobí roztrhnutie dreva, čo slabý strom nemusí prežiť.  V tropických dažďových pralesoch Panamy sa však odohráva fascinujúca hra prírody, ktorá prekvapila aj vedcov. Ako informuje portál LiveScience, stromy tonkovníka si z bleskov urobili spojenca, ktorý ich neničí, ale naopak, posilňuje.

V tropických dažďových pralesoch patrí blesk medzi hlavné príčiny úmrtí stromov a najviac ohrozené sú práve tie najväčšie a najstaršie exempláre. Výskumný tím z Cary Institute of Ecosystem Studies však objavil výnimku. Počas desaťročia monitorovania bleskových zásahov v prírodnej rezervácii Barro Colorado v Paname si všimli, že strom tonkovník (Dipteryx oleifera) po údere bleskom nevykazuje takmer žiadne poškodenie. Naopak, stromy a liany v jeho okolí často hynú.

Vedci na štúdium bleskov vytvorili špeciálny systém senzorov a kamier, ktoré dokážu presne určiť miesto zásahu. V kombinácii s pozemnými meraniami a snímkami z dronov dokázali sledovať následky bleskov na konkrétnych miestach v čase.

Evan Gora/Cary Institute of Ecosystem Studies

Priemerný blesk podľa ich meraní zničí viac ako dve tony vegetácie a zlikviduje až 80 % popínavých rastlín obklopujúcich korunu tonkovníka. Avšak exotický obor ostal prakticky nepoškodený, ako keby bol prirodzene izolovaný. Podľa vedcov, kľúčom odolnosti môže byť ich štruktúra. Pravdepodobne má vysokú vnútornú vodivosť, vďaka ktorej sa elektrický prúd rozptýli bez toho, aby spôsobil smrteľné poškodenie. Strom tak funguje ako prírodný bleskozvod, ktorý prepustí energiu bez toho, aby sa poškodil.

Tonkovníky dorastajú až do výšky 40 metrov a žijú celé stáročia. Počas života ich zasiahne blesk priemerne päťkrát, no každý z každého úderu namiesto poškodenia profitujú. Blesky pomáhajú vyčistiť okolie, vďaka čomu môžu rásť a rozmnožovať sa. Vedci dokonca odhadujú, že tento proces môže zvýšiť produkciu semien počas života stromu až 14-násobne.

„Za tých 40 rokov sa ukázalo, že život v blízkosti stromu Dipteryx oleifera predstavuje kvantifikovateľné a preukázateľné riziko. [Ako strom] máte výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že zahyniete, než keby ste rástli vedľa iného veľkého starého stromu v tomto lese,“ vysvetlil Evan Gora, lesný ekológ z Cary Institute of Ecosystem Studies.

Aj keď sa tento výskum sústredil na Panamu, odborníci upozorňujú, že podobný jav by mohol platiť aj pre iné stromy vo svetových lesoch – od austrálskych saván po africké džungle.

Stromy, ktoré vynikajú nad okolím, sú prirodzenými cieľmi bleskov. Niektoré z nich prežívajú údery celé desaťročia, napriek tomu, že im doslova vybuchne koruna. A práve tieto „preživšie“ môžu byť tichými architektmi zmien v štruktúre lesov. Tím vedený Evanom Gorom teraz rozširuje svoj výskum do Afriky a juhovýchodnej Ázie, aby zistil, či podobné výhody z bleskov čerpajú aj iné druhy stromov v tropických lesoch na iných kontinentoch. Štúdia bola uverejnená v časopise New Phytologist.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia