Pátranie po legendárnom palácovom meste Madinat al-Zāhira, ktoré patrí medzi najväčšie záhady islamskej archeológie na Pyrenejskom polostrove, môže byť po viac než 1 000 rokoch bližšie k rozuzleniu.

Nová štúdia naznačuje, že výskumníci identifikovali pravdepodobné miesto, kde sa kedysi nachádzalo sídlo ummajovského vládcu Almanzora, ktoré bolo v roku 1010 zničené počas občianskej vojny.

Madinat al-Zāhira bola vybudovaná ako politické a administratívne centrum moslimského al-Andalusu a podľa historických prameňov mala symbolizovať moc vtedajšieho režimu.

Mesto malo spájať islamské, rímske aj vizigótske architektonické prvky, disponovať palácmi, záhradami a technickými riešeniami, ktoré mali návštevníkov ohromiť. Po jeho zničení však prakticky zmizlo z mapy a jeho presná poloha zostávala predmetom špekulácií.

Pomocou laserového skenovania našli pod terénom podozrivé štruktúry

S novými zisteniami prišiel výskumník Antonio Monterroso Checa z Univerzity v Córdobe, ktorý využil technológiu LiDAR, teda laserové skenovanie terénu z výšky. Táto metóda umožňuje odhaliť nerovnosti povrchu aj tam, kde sú prekryté vegetáciou alebo neskoršou zástavbou.

Na základe troch samostatných prieskumov Checa identifikoval výrazné terénne anomálie v oblasti pahorkov Pendolillas na východnom okraji Córdoby. Podľa jeho analýzy ide o znaky rozsiahleho archeologického komplexu, ktorý by rozlohou aj štruktúrou zodpovedal opisu historickej metropoly.

Celková plocha lokality má dosahovať približne 120 hektárov, čo by stačilo na plnohodnotné hlavné mesto s palácmi, administratívnymi budovami aj obytnými štvrťami. Dáta zo skenovania naznačujú terasovitú výstavbu a pravidelné geometrické tvary, ktoré poukazujú na plánovanú mestskú štruktúru s obdĺžnikovými a štvorcovými objektmi.

Podobnosti s iným známym palácovým mestom posilňujú hypotézu

Zaujímavé je, že rozloženie identifikovaných štruktúr sa v niektorých prvkoch podobá na urbanistický plán palácového mesta Madinat al-Zahrā, ktoré sa nachádza západne od Córdoby a je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. Práve toto mesto bolo predchodcom Madinat al-Zāhira a slúžilo ako model pre neskoršie sídla vládnucich elít.

Podľa odborníkov je práve kontinuita architektonických princípov jedným z argumentov, ktoré podporujú tvrdenie, že by mohlo ísť o skutočné pozostatky stratenej metropoly. Zatiaľ však ide len o interpretáciu dát z diaľkového prieskumu, nie o výsledky fyzického archeologického výkopu.

University of Córdoba/Gemini

Lokalita bola stáročia spojená s kráľovskou mocou

Checa do svojej práce zahrnul aj historické záznamy, ktoré poukazujú na dlhodobé prepojenie tejto oblasti s politickou a kráľovskou správou. Už v 15. storočí sa pahorky uvádzajú ako súčasť kráľovského doménového územia a za vlády Filipa II. tu vznikli oficiálne kráľovské žrebčíny.

Takéto kontinuálne využívanie územia štátom môže naznačovať, že lokalita mala význam už v starších obdobiach, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa tu nachádzali významné stavby ešte v čase islamskej vlády.

Nasledujúcim krokom má byť archeologický výskum

Hoci LiDAR dáta poskytujú silné indície, definitívnu odpoveď môže priniesť až systematický archeologický výkop. Odborníci teraz diskutujú, či a kedy by sa mali začať terénne práce, ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť identifikáciu lokality ako Madinat al-Zāhira.

Ak by sa hypotéza potvrdila, išlo by o jeden z najvýznamnejších archeologických objavov v dejinách islamského Španielska a zásadne by to rozšírilo poznanie o politickom, kultúrnom aj urbanistickom vývoji regiónu na prelome 10. a 11. storočia.

Zatiaľ však zostáva isté len to, že po stáročiach dohadov má výskum konečne konkrétne miesto, na ktoré sa môže zamerať ďalšie bádanie. A práve to môže byť prvý skutočný krok k vyriešeniu jednej z najdlhšie trvajúcich archeologických záhad v Európe.

Čítajte viac z kategórie: Novinky